ŠOKUJÚCE výsledky prieskumu: Vyše pätina Slovákov verí viac Putinovej propagande ako pravde!

Koľko ľudí verí prokremeľskej propagande? Tak na túto otázku si posvietil Vedecký kolektív z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. V dňoch 22. až 24. marca 2022 uskutočnil prieskum na vzorke 900 respondentov. Získané údaje ukázali, že správam ospravedlňujúcim zapojenie ruských vojsk na Ukrajine verí 22% oslovených respondentov. Do značnej miery pritom záleží od obsahu konkrétnych správ.

„Najnižšiu dôveru sme našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11%), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13%). Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28%), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34%), alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27%),“ spresnil Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV.

Predbežné analýzy poukázali aj na skutočnosť, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu. Vedec Šrol tiež zdôraznil, že takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.

„Je síce pravda, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine je mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, nejde však o kľúčovú premennú, ktorá by vysvetlila náchylnosť ľudí veriť takýmto tvrdeniam,“ dodal experimentálny psychológ.

Zo zistení taktiež vyplýva, že dôvera prokremeľským naratívom ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku. „Vyššiu dôveru prokremeľským naratívom vidíme tiež u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku sme sa mali lepšie za bývalého režimu, ako sa máme v súčasnosti a zároveň uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou. Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú naopak oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ spresnil J. Šrol.

Zaujímavým zistením bolo aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.

„Tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach. Tieto informačné kanály sú na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku,“ dodal vedec na záver.