SPOVEDE lekárov z urgentných príjmov po smrti Heribana (†43): TAKTO to tam funguje naozaj!

Najväčším problémom je nedostatok lekárov a väčšina z tých, ktorí ešte stále pracujú, je v dôchodkovom veku. Problémy s kvalifikovanými lekármi majú aj nemocnice na západnom Slovensku.

Na nedostatok lekárov takmer doplatil aj urgentný príjem v Malackách, ktorý slúži až pre 100-tisíc obyvateľov. Na to, že sa bude rušiť, upozornil pred pár dňami primátor Malaciek Juraj Říha. „Vedenie nemocnice mi doručilo na vedomie list, ktorým oznamujú ukončenie poskytovania urgentného príjmu od 1. júna. Bez diskusie či návrhov,“ informoval vtedy primátor. Zatvorenie tohto pracoviska by pritom znamenalo pre nemocnice v Bratislave nápor pacientov na urgentné príjmy, ktoré sú už teraz preplnené. V Bratislave sú tri urgentné príjmy, a to v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) na Kramároch, v Ružinove a v Petržalke. „Tieto urgenty sú už teraz na hranici vyťaženosti a potrebovali by uľaviť. Zatvorenie urgentu v Malackách by iba zväčšilo problém, ktorý tu už je,“ povedal nášmu denníku hlavný lekár Bratislavskej župy Tomáš Szalay.

Rezort zdravotníctva však včera na poslednú chvíľu informoval, že k zatvoreniu malackého urgentu nedôjde. „Urgentný príjem v nemocnici v Malackách bude fungovať aj po 31. máji. Po rokovaniach ministra zdravotníctva Michala Palkoviča so zástupcami Univerzitnej nemocnice Bratislava a ďalších bratislavských nemocníc sa podarilo zabezpečiť dostatočný počet lekárov, ktorí budú od 1. júna 2023 slúžiť na malackom urgentnom príjme,” informoval rezort včera popoludní len pár hodín pred avizovaným zatvorením urgentu. Ako dodali, fungovať bude len dočasu, kým sa neotvorí urgentný príjem v Nemocnici Bory. Ten by mali pre prvých pacientov otvoriť na jeseň tohto roku.

Dôvodom avizovaného zatvorenia urgentného príjmu v Malackách bol podľa riaditeľa nemocnice Miroslava Kočana nedostatok odborne kvalifikovaných lekárov. To potvrdila aj exposlankyňa a bývalá primárka na oddelení ARO Andrea Letanovská.

To, že sa dostanete včas na urgent, ešte podľa nej nemusí znamenať, že máte vyhraté. „Situácia na urgentných príjmoch nemocníc je v súčasnosti veľmi komplikovaná. Doslova by som to nazvala vrcholom ľadovca krízy v zdravotníctve. Niektoré nemocnice majú problém personálne zabezpečiť nepretržitú prevádzku – služby. To vedie nutne k posúvaniu hraníc a znižovaniu kritérií na zaradenie mladých lekárov v špecializačnej príprave do samostatného ošetrovania pacientov v službách,“ povedala nášmu denníku.

„Lekár bez špecializácie musí pracovať pod dozorom atestovaného lekára, ale v praxi býva vyťaženosť všetkých lekárov v službe taká veľká, že niektoré rozhodnutia robí mladý lekár bez konzultácie. Na konzultáciu by musel čakať hodiny, najmä keď starší lekár operuje, prípadne rieši iný urgentný prípad,“ vysvetľuje nášmu denníku, pričom dodáva, že nedostatok skúseností v niektorých prípadoch môže viesť k prehliadnutiu závažného stavu so všetkými dôsledkami.

Otázky vyvolala aj náhla smrť herca Daniela Heribana († 43). Na urgentnom príjme v nemocnici na Kramároch ho ošetrili a pustili domov. Hoci záchranárka mala do správy napísať, že má podozrenie na disekciu hrudnej aorty, lekár po vyšetreniach nevidel dôvod na hospitalizáciu. To, či išlo o zanedbanie zdravotnej starostlivosti, môže potvrdiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vina je však často aj na strane pacientov. Tí totiž chodia na urgentný príjem, aj keď nemusia, kvôli čomu musia pacienti s vážnejšími problémami čakať dlhšie. Nášmu denníku to povedala lekárka, ktorá pracuje na Kramároch, no menovaná byť nechcela. „Lekári sú preťažení, lebo na urgent chodia ľudia aj s banalitou, ktorá by počkala na druhý deň k obvodnému lekárovi. Keď príde desať ľudí s bolesťami chrbta, ktoré má desať dní, lebo si niekde preťažil kríže, môže sa stať, že ten jedenásty má už vážny problém, ale oni ho zoberú ako na bežiacom páse,“ hovorí s tým, že niečo takéto by sa určite diať nemalo a žiadneho lekára to neospravedlňuje. „Na druhej strane si treba uvedomiť, že toto je naozaj komplexný problém nášho zdravotníctva,“ vysvetľuje.

Obavy má aj z toho, že v prípade, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nezazmluvní novú Nemocnicu Bory, situácia sa rapídne zhorší. V takom prípade dokonca uvažujú, že na Kramároch viacerí podajú výpoveď. „Nechcem si zobrať na zodpovednosť to, že nebudem vládať ani stíhať ošetrovať pacientov,“ dodáva.

Ružový scenár s budúcnosťou zdravotníctva nevidí ani lekár Tomáš Szalay. Problémom nie sú iba urgentné príjmy, ale zdravotníctvo celkovo. „Do dnešného dňa fungujeme so zákonmi, ktoré sme napísali pred 20 rokmi. Odvtedy ten systém upadáva. Bude to horšie, nie je dôvod, aby to bolo lepšie. Viac sestier nebude, viac lekárov nebude a obávam sa, že ani viac peňazí nebude. Ľudia však stále nechápu, že nebudú mať prístup ku kvalitnej, bezpečnej, dostupnej a bezplatnej zdravotnej starostlivosti,“ hodnotí tvrdo Szalay.

„Naše zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti a tu treba robiť resuscitáciu a nie plastické operácie. My tu máme problém so základnými vitálnymi funkciami, nejde o to rozmýšľať, čo by bolo keby. To je, akoby sme na potápajúcom Titaniku rozmýšľali, čo si dáme na obed,“ uzatvára.