Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

ŠOKUJÚCA VÝPOVEĎ záchranárov, ktorí podávajú výpovede: Z platu nám strhli 500 EUR!

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    VIDEO Máme najviac pacientov s cirhózou pečene: S užívaním TOHTO LIEKU to určite nepreháňajte!
    Reklama

    Výpovede lekárov majú dohru! Nemocnice po dvoch rokoch covidu nevalcujú iba vysoké ceny za energie, ale aj nespokojný personál. Po tom, čo v podateľniach pristálo na stole približne 2—tisíc výpovedí, sa k lekárom pridali aj ďalší zdravotníci. Slovenské nemocnice zažívajú zemetrasenie, aké tu nebolo od roku 2011. Situáciu nevidí ružovo ani bývalý šéf lekárskych odborov Marián Kollár, ani exminister zdravotníctva Rudolf Zajac.

    Lekárski odborári oznámili, že výpovede podáva takmer 2 000 lekárov pracujúcich v nemocniciach a ďalšie pribúdajú. Koľko výpovedí v konkrétnych zariadeniach doteraz padlo, nie je zrejmé, isté však je, že lekárom po mesiacoch doťahovania s vládou pretiekol pohár trpezlivosti. Bývalého šéfa rezortu zdravotníctva to vôbec neprekvapuje.

    „Ich mzdové ocenenie vzhľadom na vysokú infláciu ako ocenenie celého zdravotníctva je katastrofálne. Omnoho horšie ako u lekárov je to u sestier, ktoré robia za ‚žobračinky‘,“ nedával si servítku pred ústa Rudolf Zajac.

    Lengvarský tvrdí, že situáciu s nespokojnými lekármi rieši a vyjadrenia lekárskych odborárov o nezáujme a ničnerobení rázne odmieta. „Tvrdenie, že ministerstvo nič nerobí, len čaká na počet výpovedí, je krajne nepravdivá informácia. Ministerstvo rokuje nielen s lekármi, ale aj so zástupcami ďalších zdravotníckych povolaní,“ odkázal ešte vo štvrtok Lengvarský. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) lekárov znova vyzval, aby svoje výpovede prehodnotili.

    Slová ministra a premiéra však lekárov nepresvedčili, práve naopak. K nespokojným doktorom sa pridali aj ďalšie zdravotnícke profesie. Denníku Plus JEDEN DEŇ sa podarilo zistiť, že mizerná nálada je aj medzi záchranármi. Mnohí z nich po vzore lekárov vraj už podali výpovede. „Počas 24 hodín došlo k organizačným zmenám v ZZS BA tak rapídne, že zostali iba traja regionálni záchranári na celé Slovensko,“ zdôverila sa záchranárka, ktorá chce zostať v anonymite.

    Záchranárov však zaskočila tvrdá reakcia nadriadených, ktorá prišla po podaní výpovedí. „Bez oznámenia vopred nám strhli príplatky približne 560 eur v hrubom mesačne už za mesiac september. Všetci sme s nimi počítali,“ posťažovala sa záchranárka.

    Reakciu ZZS BA nájdete na druhej strane >>>

    Štátna záchranná zdravotná služba Bratislava (ZZS BA), v ktorej sa to malo udiať, vraj o žiadnych výpovediach nevie. Podľa vyjadrenia hovorkyne záchranárom na výplaty nesiahli. „Po dnešnej vzájomnej dohode pána ministra zdravotníctva MUDr. Vladimíra Lengvarského, MPH, a riaditeľa ZZS Bratislava Ing. Mgr. Imricha Andrásiho, MPH, budú nenárokovateľné položky mzdy za mesiace september a október zamestnancom ZZS Bratislava vyplatené,“ vyjadrila sa Darina Schreková z komunikačného oddelenia.

    Záchranárom včera popoludní prišla rovnaká správa. Tomu, že im príplatky vyplatia, však neveria.
    Zatiaľ čo sa všetky oči upínajú na lekárov, v Bratislave nie je podľa nášho zdroja pokrytých vyše 50 percent služieb záchranárov na mesiac október. V praxi to môže znamenať, že ak si zavoláte sanitku, zrejme si na ňu aj dlhšie počkáte. „Koniec koncov, na všetko doplatí pacient,“ uzatvorila zdravotníčka.

    Hoci minister zdravotníctva upokojuje, že výpovede zdravotníkov pacient nepocíti, odborníci majú iný názor. Analytik INESS Martin Vlachynský uviedol, že avizované výpovede lekárov znížia kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Čakacie lehoty budú dlhšie a čas strávený na pacienta kratší. Vlachynský tiež upozornil, že podávanie výpovedí je súčasťou vyjednávacej stratégie. Reálny počet výpovedí bude podľa neho nižší. „Zmeniť kariéru so sebou nesie veľa nákladov – sťahovanie, byrokracia, noví klienti, nový kolektív,“ konštatoval. Situáciu však podľa neho nemožno zľahčovať.

    "Záujem o lekárov v zahraničí vrátane ľahko dostupnej Českej republiky je veľký. Nesmieme zabúdať ani na to, že mnoho lekárov je v dôchodkovom veku a alternatívou je pre nich aj odchod do dôchodku,“ podotkol.

    Reakciu exministra Zajaca nájdete na druhej strane >>>

    Bývalý minister Rudolf Zajac pripomenul, že 2-tisíc lekárov si nenájde prácu hneď. „Lekársky odborový zväz tiež na seba zobral veľké riziko,“ upozornil. „Rozumiem protestu lekárov a je aj oprávnený. Naše zdravotníctvo je teraz veľmi blízko kolapsu,“ povedal, pričom dodal, že situácia nie je neriešiteľná. „Dá sa to vyriešiť, dá sa to scentralizovať. Z tých menších nemocníc môžete posťahovať lekárov, ktorí neodídu, do väčších, môžete ušetrené mzdy ponúknuť druhým lekárom, aj ambulantným, pretože pri odchode 2-tisíc lekárov to bude riadny balík. Len či to bude naozaj fungovať, to neviem,“ povedal Zajac.

    Súčasného ministra zdravotníctva kritizoval. „Lengvarský nemôže robiť nič, on tomu nerozumie. Takúto krízu nemôžete riešiť s tým, že ju neustále odkladáte. Nedá sa robiť nič, keď tejto vláde nikto neverí a hlavne keď si neverí ani ona sama,“ povedal. Podobný názor má aj bývalý šéf Slovenskej lekárskej komory (SLK) a súčasný čestný predseda LOZ Marián Kollár.

    „Vláda i minister zdravotníctva Lengvarský by nemali míňať energiu a čas na to, akým spôsobom a či vyhrá nad lekárskym odborovým združením, lekármi a nad pacientami. Naopak, mal by svoju energiu poskytnúť riešeniam a dohode s lekárskym odborovým združením a lekármi, aby sa situácia v slovenskom zdravotníctve radikálne zmenila. Tieto výpovede sú na mieste a je to jediná cesta, ako zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jeho dostupnosť a kvalitu. Inej cesty niet,“ uviedol.

    V prípade, že by lekári predsa len výpovede nestiahli, by naše zdravotníctvo mohlo prísť ku koncu roka o viac ako 3-tisíc lekárov. „Ak by naozaj odišlo triapoltisíc lekárov, čo avizoval LOZ, je vylúčená vec, aby toto nemocnice dokázali zvládnuť,“ vysvetlil Marian Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. V hre sú aj neštátne zdravotnícke zariadenia. Podľa Petka však ani tie nemajú kapacitu na zvládnutie takého veľkého náporu pacientov.

    „Päťdesiat percent hospitalizácií je vo fakultných a v univerzitných nemocniciach, sú oblasti ako kardiochirurgia, onkochirurgia, kde takéto činnosti my ani nezabezpečujeme. Jediným riešením je, aby začali v tomto smere rokovať Lekárske odborové združenie (LOZ) a vláda,“ dodal.

    Prečítajte si tiež:

    Vyberáme pre vás niečo PLUS