Keby dnes Ján a Martina žili, asi by Slovensko po troch rokoch nespoznali. Do čela vedenia krajiny sa dostala opozícia s rekordným náskokom OľaNO, ktoré ľuďom sľubovalo očistu štátu od korupcie, delenia ľudí na našich a ostatných aj voľné ruky pre vyšetrovateľov. Novinár Ján Kuciak († 27) nenechal počas svojho života nitku suchú na politikoch a vplyvných podnikateľoch. Odhaľoval kauzy, pre ktoré štát prichádzal o milióny eur, čím suploval prácu polície.
Žiaľ, až tragická vražda Jána a Martiny dala Slovákom pomyselnú facku a uvedomili si, v akej krajine žijú. Za pár dní sa zmobilizovali desiatky tisíc ľudí nielen po Slovensku, ale aj vo svete, ktorí žiadali nápravu a vyvodenie zodpovednosti. Táto tragická udalosť naštartovala proces zmien, ktorý sa odvtedy nezastavil. Sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová hovorí, že Slováci po vražde prejavili dlho potláčaný hnev.
Ako sa zmenila spoločnosť po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
- Po pochopiteľnom prvotnom šoku a naozajstnom zdesení nastalo prebudenie z letargie. Dlhodobo potláčaný hnev, nespokojnosť so spôsobom vládnutia a spoločensko-politickou situáciou v štáte sa pretavili do občianskej mobilizácie. Ľudia sa v snahe nájsť odpovede na nástojčivé a neodkladné otázky začali individuálne i skupinovo angažovať, intenzívne komunikovať a sledovať médiá.
Prečo ľudí táto vražda tak zasiahla?
- Úkladná dvojnásobná vražda nevinných mladých ľudí – vo svojej tragike ešte absurdnejšia tým, že išlo zamilovaný pár – doslova nedala národu spávať. Silný príbeh Jána a Martiny, ich nezmyselná a neodpustiteľná smrť zasiahla naše srdcia. Postupne sme prichádzali na to, že nič už nebude ako predtým... Hanebný čin zmenil Slovensko, naštartoval procesy, ktoré nik nemohol predvídať.
Vnímajú ľudia dvojnásobnú vraždu ešte stále živo alebo už prešlo veľa času a pozornosť sa presunula napríklad k pandémii?
- Slovensko žilo mimoriadne intenzívne a solidárne týmto šokujúco a hanebne tragickým prípadom najmä do obdobia obvinenia a odsúdenia páchateľov, vykonávateľov... Zanietený záujem občanov a občianok sa však týkal najmä „dolapenia“ a spravodlivého potrestania konečných objednávateľov či objednávateľa. Nezatienili ho napríklad ani prezidentské voľby. Verejná mienka sýtená mediálnym reportovaním očakávala jednoznačný verdikt, odsudzujúci rozsudok.
Za vraždu už boli odsúdení páchatelia, no stále nepoznáme objednávateľa. Môžu mať ľudia pocit, že k najvyšším spravodlivosť nesiaha?
- Čiastočne aj to. Predovšetkým však nastala istá rezignácia, sklamanie z toho, že definitívne zadosťučinenie spravodlivosti nie je na dosah... Je v ľudskej prirodzenosti sebazáchovne prahnúť po katarzii.
