Ako hodnotíte súčasnú koaličnú krízu?

- Pokles podpory pre vládu je celkovo bezprecedentný. Keď sa to porovná s prvým výročím všetkých predchádzajúcich vlád, taký pokles podpory sme ešte nezažili. Podobne je na tom pokles podpory pre Igora Matoviča. Navyše, keďže treba sledovať nielen popularitu, ale aj nepopularitu, Igor Matovič sa už prepracoval na úroveň tých najmenej populárnych osobností a už začína súťažiť o prvé miesto v nepopularite.

Môže za to fakt, že riadenie krajiny prebral pri vypuknutí pandémie?

- Interpretácie sú dvojaké. Jedna je tá, že je to v dôsledku pandémie, keď vláda musí robiť zásadné a aj nepopulárne kroky a, samozrejme, že to môže prispievať k nespokojnosti. Ale ľudia by mali vedieť, že sú vo svete aj v Európe vlády, ktoré počas pandémie dokonca posilnili svoje pozície. Pandémia by teda nemala byť dávaná ako príčina klesajúcej popularity takto automaticky.

Čo je teda za poklesom preferencií?

- Ďaleko vážnejšie je to, že ľuďom postupne a stále intenzívnejšie začal prekážať štýl vládnutia predovšetkým Igora Matoviča. Ten jednoducho povedané chápe vládnutie ako veľkú šou a to, čo predvádza, sa v skutočnosti vládnutiu vzďaľuje. Sme tak svedkami nekonečného množstva sebaprezentácií. A čoraz viac ľudí to vidí, na to žiadne veľké skúsenosti s politikou netreba, aby bolo jasné, že toto sa líši od štandardnej politiky, od štandardného vládnutia. Či už v minulosti vládol niekto tak, že im to vyhovovalo alebo nevyhovovalo, ale stále to malo charakteristiky vládnutia. Toto uvedomenie na strane občanov vidím za tým poklesom podpory pre vládu.

Čo presne je zlé na spôsobe vládnutia premiéra Igora Matoviča?

- Je to najmä o politickej kultúre. Zrejmé je, že pán premiér nechápe, že existujú písané, ale aj nepísané pravidlá hry. V politike existujú aj tabu témy a neprípustné postupy, že niektoré témy sa neotvárajú alebo sa nesmú otvoriť. A on ich otvára úplne pokojne. Často sa zdá, akoby rýchlejšie hovoril, ako myslel. Od ľudí, ktorí sú vo vysokých pozíciách, sa očakáva rozvážnosť a uvedomovanie si dosahu svojich slov a činov.

Napríklad, keď koaličného partnera posiela kopať hroby alebo ho dáva do súvislosti s vraždou novinára?

- Áno, napríklad. V momente, keď do vysokej politiky opakovane prinášate silné osobné útoky, vzťahy sa môžu zhoršiť do tej miery, že ďalej nie je možné spolupracovať. V politike je nepísaným pravidlom, že osobné útoky treba vynechať, nikdy sa do toho neťahajú manželka, deti, súkromie, intímnosti a on pravidelne tieto veci porušuje. Ale prečo o tom musíme vôbec hovoriť? Veď si predstavme na svojom pracovisku, žeby ľudia s ktorými pracujeme, nadávali by nám do idiotov, hovorili by nám, že sme zodpovední za smrť nejakých ľudí. Spolupráca by bola veľmi ťažká, vôbec sa nebavíme len o vládnutí. To je aj o elementárnej slušnosti a výchove, nielen o politickej kultúre. Štýl politiky, ktorý vedie až k patologickým vzťahom, začína narúšať samotný koncept zastupiteľskej demokracie.

Dokázal by sa premiér zmeniť? Čítajte na ďalšej strane >>>