SMUTNÉ, ale pravdivé čísla z našich nemocníc: Pandémia stopla operácie, TOTO sú čakacie lehoty!

Ako hovorí prvá viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková, práve tento sklz sa v najbližšom čase ani nepodarí dobehnúť. „Najhoršie sme na tom s doháňaním mamografických vyšetrení. Urobilo sa ich takmer o jedenásť percent menej, ako sa malo,“ spresňuje s tým, že v súčasnosti ich chýba vyše 86-tisíc.

Hrozivý je počet chýbajúcich RTG vyšetrení a sonografií. V rokoch 2019 až 2021 sa očakávalo, že pacienti absolvujú 11,5 milióna RTG vyšetrení a 14,5 milióna USG alebo sonografických vyšetrení. V oboch prípadoch sa ich urobilo o vyše milióna menej.

Kolonoskopií sa vlani urobilo vyše 95-tisíc, je to o desaťtisíc viac ako v roku 2019, ale napriek tomu chýba odhadom desať percent vyšetrení. Poisťovne totiž rátali, že za tri roky toto vyšetrenie absolvuje vyše 256-tisíc pacientov, reálne to však bolo niečo vyše 243-tisíc.

Podľa Marušákovej je pokles v diagnostike signálom rizika zhoršenia včasného odhalenia onkologických ochorení. Sklz môže totiž znamenať aj ďalšie epidémie chronických a závažných ochorení. Viceprezidentka pacientskej organizácie naopak vyzdvihuje, že vzrástol aspoň počet preventívnych prehliadok u praktického lekára pre dospelých. Tesne pred pandémiou absolvovali Slováci 1,6 milióna preventívok, vlani to bolo o dvestotisíc viac.

Podľa analýzy, na ktorej sa podieľala aj Asociácia zdravotných poisťovní, narástol počet histologických vyšetrení. Pred pandémiou sa ich urobilo približne 4,7 milióna, ale vlani takmer o dva milióny viac. Podľa zdravotných poisťovní môže byť dôvodom takéhoto nárastu dobeh, keď ich zdravotná starostlivosť odkladala pre koronavírus. Ale aj vyššie nároky na komplikované prípady, ktoré sa v čase pandemických vĺn odsúvali, či využívanie nových diagnostických technológií, ktoré umožňujú väčší počet vyšetrení.

Tak ako zdravotníci dobiehajú zameškané vyšetrenia, snažia sa dohnať aj odkladané operácie. Veď počas najhorších mesiacov pandémie sa riešili len akútne a neodkladné prípady. Tri roky pandémie znamenali, že sa urobilo napríklad gynekologických operácií o 57-tisíc menej – čo je o tridsať percent. Zákrokov, ktoré sa týkali chorôb svalovej a kostrovej sústavy, chýba asi pätina, podľa analýzy okolo 83-tisíc. Dobehnúť treba aj 25-tisíc operácií očí, ďalších 14-tisíc takých, ktoré budú zlepšovať stav pacientov s chorobami svalovej a kostrovej sústavy.

Marušáková podčiarkuje, že najhoršie je na tom Slovensko s doháňaním výkonov ORL (otorinolaryngológia, ktorá sa zaoberá ochoreniami ucha, nosa, nosovej dutiny, prínosových dutín, hltana, hrtana). „Pred sebou tlačíme za tri roky vyše 17-tisíc odložených operácií,“ spresňuje viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Pripomína, že už pred pandémiou museli pacienti čakať na operácie bedrového kĺbu alebo srdca. Koronavírus situáciu ešte zhoršil. „Je desivé, že už dnes musia pacienti čakať na výmenu bedrového kĺbu trinásť mesiacov a viac. Na operáciu žlčníka dokonca až dva roky,“ hnevá sa.

Pochopiteľne, že niektorí pacienti hľadajú všetky možné spôsoby, ako sa dostať na operáciu čím skôr. To je aj prípad Zvolenčana Miroslava Hybského (34). Na operáciu prasknutých platničiek by čakal veľmi dlho, preto hľadal pomoc v novej Nemocnici Bory v Bratislave. „Prvú konzultáciu som mal s mojím lekárom 22. marca a 3. mája ma už aj operoval,“ povedal spokojný pacient.

Kedy sa podarí tento operačný dlh dobehnúť? „Predpokladáme, že nikdy,“ odpovedá jednoznačne. Marušáková vysvetľuje, že asociácia už dlho volá po dofinancovaní špecificky viazanom na dobehnutie odloženej zdravotnej starostlivosti. „Naše snahy boli neúspešné. Naopak, čakacie lehoty na plánované operačné výkony sa stále predlžujú,“ zdôrazňuje. Zrýchliť dobiehanie podľa nej môže plán. „Naša prezidentka Mária Lévyová iniciovala práve sledovanie problému odloženej zdravotnej starostlivosti. Opakovane predkladá návrhy na vytvorenie plánu. Uvidíme, či konečne nájde aj poslucháča,“ popisuje Marušáková.

Podľa riaditeľa Asociácie zdravotných poisťovní Michala Štofka situáciu zhoršil nielen odklad vyšetrení a operácií, ale aj odlev lekárov. Preto hovorí o potrebnej investícii do lepšieho zdravotníctva, inak sa Slovensko v budúcnosti nevyhne zbytočným nákladom na liečbu tisícov pacientov, ktorým sa dalo predísť včasnou diagnostikou alebo zákrokom.

Podľa neho kľúčovú úlohu hrajú kroky regulátora. Nastavenie rozpočtu podľa neho až príliš zviazalo ruky zdravotným poisťovniam, ktoré nemôžu dostatočne reagovať na potreby svojich poistencov, ale musia rozdeľovať finančné prostriedky podľa toho, ako im to umožňuje rozpočet. „Prehnaná cenová regulácia môže byť v niektorých prípadoch kontraproduktívna, predovšetkým, ak je jedným z cieľov postupné zužovanie výpadku v rámci odloženej zdravotnej starostlivosti,“ dodáva Štofko.

Denník Plus JEDEN DEŇ a portál www.pluska.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí do portfólia finančnej skupiny Penta.