40-stupňové horúčavy sú blízko: SMRTIACI tepelný ostrov v mestách ohrozuje aj vás!

Tropických horúčav a extrémnych zmien počasia sa len tak nezbavíme! Jún bol celosvetovo rekordne teplý a júl mu výdatne sekunduje. Teploty znova stúpajú vysoko nad 30 stupňov. V mestách ľuďom hrozí takzvaný fenomén tepelného ostrova. Pozor však aj na náhle a extrémne zmeny počasia mimo miest!

Prognózy meteorológov zo začiatku roka sa naplnili. Ohlasovali extrémnu verziu klimatického javu El Niño, ktorá mala priniesť úmorne vysoké teploty a intenzívnejšie búrky, lenže i záplavy a rozsiahle suchá. Je to dané tým, že vlny horúčav sú výraznejšie a dlhšie. „Stali sa akýmsi štandardom klimatických podmienok u nás. Navyše počasie má veternejší charakter, fúka silnejší vietor a to tiež prispieva k tomu, že krajina sa rýchlejšie vysušuje,“ upozornil klimatológ SHMÚ Pavel Faško.

Britský meteorologický ústav Met Office predpokladal, že pôjde o najteplejší rok v histórii meraní. Jún predpovede potvrdzuje: bol dvanástym mesiacom za sebou s priemernou teplotou najmenej 1,5 stupňa Celzia nad priemerom z rokov 1850 až 1900, informovala meteorologická služba Copernicus. Zároveň išlo o najteplejší jún, aký kedy ukázali miliardy meraní zo satelitov, z lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete.

A prelamovanie rekordov bude pokračovať. „Zvýrazňuje to veľkú a pokračujúcu zmenu našej klímy,“ vysvetlil údaje šéf klimatickej služby Copernicus Carlo Buontempo. „Klíma pokračuje v otepľovaní. Je to nevyhnutné, ak nezastavíme pridávanie skleníkových plynov do atmosféry a oceánov,“ dodal Buontempo.

Júl pokračuje v júnových šľapajach. Minulý týždeň bolo v niektorých oblastiach aj u nás takmer 40 stupňov, tento týždeň bolo tiež horúco. Teploty sa vyšplhali cez tridsiatky.

V centrách miest nás ohrozuje najmä tepelný ostrov. Jeho princíp je jednoduchý: teplo sa ukladá do rozsiahlych asfaltových a betónových plôch a potom z nich sála do okolia. Rozdiel medzi centrom mesta a jeho okolím tak môže byť v noci až 10 stupňov.

Meteorológovia objasňujú, ako sa o tepelnom ostrove veľmi ľahko presvedčíte. „Je horúci letný deň. Skončili ste v práci a idete rozpáleným centrom mesta. Cítite neznesiteľnú horúčavu. Len čo sa dostanete mimo betónového centra, hovoríte si, že horúčava už taká hrozná nie je. Tento rozdiel teplôt vnútri mesta a v jeho okolitom prostredí sa nazýva mestský tepelný ostrov,“ vysvetlili meteorológovia.

Čo je však najnebezpečnejšie, vyššie teploty v mestách podporujú vznik škodlivín v ovzduší, ktoré ohrozujú ľudské zdravie. Je to prízemný ozón, oxidy uhlíka alebo oxid siričitý.

K vyššej teplote v centrách miest prispievame aj my sami: používaním klimatizácií, priemyslom a dopravou. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje hromadenia tepla, je množstvo mestskej zelene. Parky, stromy a iné vegetácia totiž fungujú ako prirodzená klimatizácia. „Nielen vytvárajú tieň, ale vyparovaním vody z listov pomáhajú ochladzovať okolie,“ vysvetľujú meteorológovia. Odborníci vyrátali, že ak by napríklad všetky budovy v meste mali zelené strechy, teplota by sa znížila o 7 stupňov!

Ak vás neohrozuje tepelný ostrov v centre mesta, na vidieku či v horách vám hrozí taká prudká zmena počasia, že na ňu nedokážete včas zareagovať. Už pred dvomi rokmi nám klimatológ Faško povedal, že zmena klímy prinesie extrémne a ničivé počasie. A jeho predpoveď sa vyplnila. „Klimatologické javy sú intenzívnejšie, silnejšie a prinášajú aj väčšie škody. Pretože aj teplota atmosféry je vyššia,” potvrdila meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová pre TV JOJ. „A klimatológovia tvrdia, že extrémnych javov bude pribúdať a budú intenzívnejšie," dodala.

Čoraz častejšie prichádzajú búrky, ktoré síce netrvajú dlho, ale množstvo zrážok znamená skazu. „Vzduch je teplejší, teda môže byť vlhkejší, a keďže je vlhkejší, môže vzniknúť silnejšia búrka," uviedol Mário Šperker z OZ Stormchaser.sk pre TV JOJ. Blesky a vietor môžu spôsobiť katastrofu. „Blesky aj dážď na radare vidíme, určitým spôsobom aj vietor – ale ten, ktorý sa tlačí pred búrkou, vieme zaznamenať iba pozorným pozorovaním," upozornil Šperker.

„Niekedy sa objavili prívalové zrážky raz za leto. Teraz to máme pomaly každý deň," konštatovala Jarošová. „Spadne tridsať až štyridsať litrov na štvorcový meter za hodinu, čo už niektoré svahy nemusia vydržať," dodala. Dôkazom je napríklad nedávna pohroma v tatranskej Monkovej doline, no aj záplavy a zosuvy v Rakúsku, vo Švajčiarsku či v Taliansku.

Jún bol na Slovensku nadnormálny (teplý) až silne nadnormálny (veľmi teplý). Najvyššia odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu rokov 1991 – 2020 bola 3,0 °C na Lomnickom štíte, mimo horských polôh to bolo 2,3 °C v Tisinci. Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu bola 21,9 °C v Hurbanove a najnižšia 14,8 °C v obci Vyšná Boca.

Teploty sú už rok 1,5 stupňa nad priemerom. Aj jún 2024 bol celosvetovo rekordne teplý. Priemerná povrchová teplota vzduchu dosiahla 16,66 stupňa Celzia, čo je 0,67 stupňa nad júnovými priemermi z rokov 1991 až 2020 a 0,14 stupňa nad predchádzajúcim vlaňajším rekordne teplým júnom. Meteorologická služba Copernicus pripomína, že jún bol trinásty mesiac za sebou, ktorý bol označený za historicky najteplejší daný mesiac v roku.

V Európe bol teplotný priemer v júni 1,57 stupňa nad júnovým priemerom z obdobia 1991 až 2020.

Mimo Európy teploty najvýraznejšie prekračovali priemer na východe Kanady, na západe USA a Mexika, v Brazílii, severnej Sibíri, na Blízkom východe, v severnej Afrike a na západe Antarktídy.

Naopak, pod priemerom sa teploty držali nad oblasťou východného rovníkového Tichomoria, čo podľa expertov naznačuje, že sa tvorí klimatický jav La Niňa, ktorý má chladiace účinky.

Tiež teplota hladiny morí bola v júni najvyššia, aká bola doteraz v tomto mesiaci zaznamenaná – dosiahla 20,85 stupňa Celzia.