Na Slovensku sa šíri smrtiaca choroba zo sprchy: Ochorenie hrozí tým, ktorí šetria teplou vodou

Nárast prípadov takzvanej legionárskej choroby už zaznamenali hygienici aj na Slovensku. „Na území Slovenskej republiky bol dlhodobo hlásený nízky výskyt LCH, avšak so stúpajúcim trendom. V roku 2018 bolo potvrdených 54 pacientov s LCH, v roku 2019 to bolo 87 pacientov a v roku 2020 bolo potvrdených 104 pacientov s LCH. V priebehu roka 2021 bolo hlásených 148 ochorení,“ povedal pre denník Plus JEDEN DEŇ hlavný hygienik Ján Mikas. Upozornil tiež, že v umelom prostredí sa môžu tieto baktérie rozmnožovať hlavne pri nesprávnej údržbe vodovodných rozvodných systémov, a teda môžu predstavovať zdravotný problém.

Dnes je popísaných približne 61 rôznych druhov baktérií rodu Legionella, pričom 26 z nich dokáže infikovať aj ľudí. „Najrizikovejšia je Legionella pneumophila, ktorá predstavuje zdravotné riziko najmä u starších osôb a osôb s oslabenou imunitou, u ktorých môže vyvolať ochorenie nazývané legionelóza,“ vysvetľuje hlavný hygienik. Úmrtnosť na chorobu je 5 až 15 percent. Ak sa však nelieči antibiotikami, zabiť môže až 40 percent nakazených.

Baktérie sa podľa Mikasa množia pri teplote vody medzi 25 až 45 stupňov Celzia. Ak teda bývate v dome alebo v byte a váš bojler ohrieva vodu pri vyššej teplote, ako 50 stupňov, môžete byť bez obáv. Ak ste sa však rozhodli šetriť a teplotu ste znížili, mali by ste sa mať na pozore. Medzi prvé príznaky ochorenia patrí horúčka, kašeľ, dýchacie ťažkosti a slabosť. Podobné symptómy sú aj pri ochorení na Covid-19 alebo pri zápale pľúc. Podľa Mikasa rozlišujeme dve formy ochorenia. „Závažnejšiu Legionársku chorobu (LCH) a menej závažnú Pontiacku horúčku. Symptómy LCH sú podobné ako pri ťažkom ochorení pľúc,“ vysvetľuje.

Na pozore by sa tak nemali mať len tí, ktorí bývajú v domoch, ale aj vlastníci budov. „Máme informácie, že prevádzkovatelia a vlastníci budov sa v rámci šetrenia nákladov snažia znižovať teplotu teplej vody, ktorá tak vytvára ideálne prostredie pre množenie patogénnych baktérií, najmä baktérií rodu Legionella,“ upozorňuje Mikasov úrad. Aby sa predišlo podobnému znižovaniu teploty, od nového roka by mala vstúpiť do platnosti novela, ktorá svojvoľné znižovanie teploty zakazuje. „Od 12. januára 2023 by mala byť v platnosti novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorou sa ustanovuje požiadavka teploty teplej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa najmenej na 50 °C,“ tvrdí Mikas.

Rastúci trend legionárskej choroby hlási aj susedné Česko. Oproti minulému roku sa tam počet pacientov zvýšil o 20 percent. Podľa českého portálu iDnes.cz mohol tento rastúci trend vyvolať práve to, že ľudia v rámci úspor znižujú teplotu vody v kúpeľňových bojleroch.

Na rozdiel od Čechov však slovenské domácnosti stále nepoznajú konkrétny návrh pomoci vlády s vysokými cenami energií. Podľa ministra práce Milana Krajniaka by si mala priemerná slovenská domácnosť za drahé energie priplatiť maximálne 20 eur. „Z peňazí, ktoré máme schválené do konca tohto roka a na základe návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok by sme vedeli kompletne vyriešiť pre každú domácnosť svietenie, varenie, ohrev teplej vody s malým nárastom, ale veľmi komfortne. Čo sa týka vykurovania, tak tam je to najzložitejšie, pretože máme asi 70 rôznych regiónov na Slovensku po dľa toho, ako vykurujú a tam to prepočítavame, aby to bolo pre každého fér,“ povedal Krajniak.

Podľa energetického analytika Jána Pištu si však v skutočnosti môžeme priplácať oveľa viac, ako len 20 eur. „To je politické vyhlásenie. Neviem z čoho vychádza. Môže sa týkať len jednej tarify, možno domácností, ktoré na plyne iba varia. V prípade ohrevu teplej vody a vykurovania tak môže byť ten nárast vyšší,“ dodáva Pišta.

Naopak, analytici z Dát bez pátosu tvrdia, že za energie by si slovenské domácnosti priplácať nemali. „Už sme to písali v septembri, že plyn bude v Lidli ku koncu roka k banánom grátis. Bolo to smelé vyjadrenie, ale dnes je plyn dole z cien 340 na menej ako 100,“ hovoria. Okrem poklesu cien za plyn očakávajú aj pokles pri cenách za elektrinu. „Politici, ukľudníme sa a pohov. Dobre bude. Ešte 3-4 týždne a elektrina bude veľmi nízko,“ odkazujú im a pripomínajú, že takto pred rokom stála elektrická energia rovnako, ako dnes.

Štát však zastropuje ceny elektriny a plynu až na budúci rok. Ako prisľúbil premiér Eduard Heger, firmy budú mať zastropované ceny energií od 1. januára budúceho roka do 31. marca. Pri elektrine to bude cena na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne 99 eur za megawatthodinu. „Koncom marca sa uvidí, či budeme pokračovať v tejto pomoci,“ povedal Heger a pripomenul, že táto pomoc pre firmy v boji s energetickou krízou je podmienená schválením štátneho rozpočtu pre rok 2023.