Slovensko zatvorí kohútiky s Putinovým plynom: Pozrite, NA ČOM budeme variť!

Nariadenie ruského prezidenta Vladimira Putina platiť za plyn v rubľoch sa už čoskoro dotkne aj Slovenska. Najbližšiu faktúru musíme zaplatiť už 20. mája. Ak by sme odmietli platiť v rubľoch a Rusko by nám zastavilo prítok plynu, podobne ako Poľsku či Bulharsku, zásoby by nám podľa odhadov vydržali do jesene. Cez zimu by nás teda čakali prísne obmedzenia, ktoré by ako prvé postihli priemysel.

Slovensko preto hľadá cesty, ako sa spod závislosti vymaniť, alebo ju aspoň zmierniť. Prvá obec, ktorá zníži závislosť od ruského plynu, bude Blatná na Ostrove. Táto obec na juhu Slovenska s asi 900 obyvateľmi je akýmsi pokusným králikom. Miestni začnú už čoskoro variť, piecť aj kúriť zmesou plynu a vodíka. Spoločnosť SPP – distribúcia (SPP-D) v nej od júna do konca septembra spustí testovací projekt primiešavania 10 percent vodíka do zemného plynu. Postupne chcú pridávať až 20 percent vodíka. „Zvažovali sme obce v okolí Bratislavy, hlavne čo sa týka dostupnosti ľudí, ktorí by projekt obsluhovali, a prirodzene nám vyšla obec Blatná na Ostrove," uviedol Peter Demeč z SPP-D. V obci je 300 odberných miest, ktoré budú počas štyroch mesiacov pracovníci firmy kontrolovať. Kým sa však začne do zemného plynu primiešavať vodík, musia ešte svoje stanovisko k tejto zmene priložiť výrobcovia kotlov, plynových sporákov či prietokových ohrievačov vody, ktoré obyvatelia obce používajú.

Leto je na testovanie ideálne, keďže sa spotrebuje menej plynu a tým aj menej vodíka. Aby firma využila zelený vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie, nakúpi certifikáty od holandského výrobcu. Do októbra 2025 plánuje SPP-D zabezpečiť možnosť pridávania piatich percent vodíka do zemného plynu na celom území Slovenska a do roku 2030 by to malo byť až desať percent. „Ich plány sú postavené na reálnych predpokladoch. Ak všetko pôjde tak, ako si naplánovali, a výsledky testovacej prevádzky ukážu, že sa to dá, tak primiešavanie vodíka do zemného plynu umožnia,“ komentoval odborník na energetiku Ján Pišta zo spoločnosti JPX.

Túto víziu vidí reálne aj Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ): „Vodík patrí medzi perspektívne plyny pre dekarbonizáciu európskej ekonomiky a má plnú podporu Európskej komisie.“

Otázkou je, či bude mať Slovensko a EÚ na smelé plány dostatočné množstvo vodíka. „Celá EÚ by mala do roku 2030 produkovať približne 20 miliónov ton vodíka ročne. V prípade Slovenska by malo ísť o 50-tisíc ton ročne. Mali by sme ho získavať z troch hlavných zdrojov, elektrolýzou vody s využitím elektrickej energie z OZE alebo jadra, splyňovaním alebo fermentáciou biomasy a komunálneho odpadu a zo zemného plynu zachytávaním a ukladaním uhlíka,“ vysvetlil Kvasňanský. „Postaviť množstvo elektrolyzérov nie je problém. Problémom bude návratnosť týchto investícií,“ doplnil Pišta.

Vodík je označovaný za palivo budúcnosti. V rámci Európy by časom mohol nahradiť plyn až v 75 percentách celej sústavy. Treba sa však na to pripraviť. Vodík má iné vlastnosti ako zemný plyn – je ľahší, ľahšie uniká a je aj výbušnejší. Mnohí sa preto obávajú, či je manipulácia s vodíkom bezpečná. „V laboratórnych podmienkach to bolo zrejme zvládnuté, preto idú do testovacej prevádzky. Myslím, že v takomto množstve to nebude oveľa výbušnejšie ako samotný plyn,“ poznamenal Ján Pišta. Rovnaký názor má aj Kvasňanský. „Primiešavanie vodíka do zemného plynu sa dlhodobo testuje a skúma. Medzinárodné štúdie i laboratórne skúsenosti SPP-D dokazujú, že pri primiešavaní vodíka do úrovne 10 percent nepredstavuje zvýšené riziko oproti distribúcii čistého zemného plynu,“ povedal Kvasňovský.

Výroba a používanie vodíka bude drahšie ako využívanie zemného plynu. V prospech vodíka dnes však hovoria rastúce ceny plynu. „Vlani začiatkom mája stál zemný plyn na holandskej burze TTF 17 eur, dnes je to okolo 100 eur. Pri takomto cenovom vývoji sa stáva výroba zeleného vodíka rentabilnou oproti zemnému plynu,“ tvrdí Kvasňanský.

Dôležitá a nákladná bude aj zmena potrubí, ktorá by podľa odhadov vyšla Slovensko na desiatky miliónov eur, keďže sme druhou najplynofikovanejšou krajinou v EÚ. Ak sa experiment v obci Blatná na Ostrove vydarí, začnú plynári vodík posielať aj do ďalších obcí na Slovensku.

Vodík by sa v budúcnosti mohol stať zdrojom energie pre kľúčové ekonomické sektory ako je výroba, priemysel, doprava, stavebníctvo či dokonca prieskum vesmíru, potvrdzuje aj Jozef Živčák, dekan Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Podľa štúdie poradenskej spoločnosti BDO by zavedenie vodíka v doprave pomohlo znížiť emisie v tomto sektore až o 63 %. „Najpodstatnejšou výhodou používania vodíkových áut je nulová produkcia emisií počas spaľovania vodíka. Výstupom je iba čistá voda, elektrická energia a teplo,“ hovorí dekan Živčák, ktorého fakulta spolupracovala aj na koncepte slovenského vodíkového auta predstaveného v Dubaji.

Dôležité podľa neho je, aby sme dokázali vyrábať vodík, ktorý bude naozaj zelený. „V súčasnosti je približne 97 % vodíka produkovaného z fosílnych palív, čo so sebou nesie veľkú uhlíkovú stopu, navyše sa dá očakávať aj navýšenie cien vodíka pre stúpajúcu cenu plynu,“ dodal Živčák.