Na Slovensko sa valí TEPLOTNÉ ŠIALENSTVO: Toto tu ešte nebolo, V ŠOKU sú aj klimatológovia!
26. 6. 2022, 12:07 (aktualizované: 1. 6. 2024, 14:24)

Padne nový teplotný rekord? Leto sa ešte ani poriadne nezačalo a predpovede počasia už od nedele na nasledujúci týždeň neveštia nič dobré. Teploty by sa na väčšine územia mohli vyšplhať až k astronomickej 40-ke, čo prekvapilo aj samotných meteorológov. Ako je teda možné, že už v júni na našom území udrú takéto horúčavy, a najmä, ako sa pred týmto teplom chrániť?
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
Galéria k článku
Slovákov čaká horúci víkend, no ešte horúcejší týždeň! Už v nedeľu sa podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) môže najvyššia denná teplota najmä na západe a juhozápade vyšplhať na 34 stupňov, v pondelok na 35 a nasledujúce dni až na 36 stupňov Celzia. Predpoveď webovej stránky Meteoinfo je však o čosi horšia.
Ešte vo štvrtok sa očakávalo, že horúci jazyk saharskej hmoty odlepí od nás studený front budúci týždeň v stredu, čím by zastavil extrémne horúčavy. „Nechceme strašiť, ale numerické predpovedné modely (špeciálne máme na mysli veľmi dôležitý model ECMWF) doslova likvidujú tento front ešte pred vstupom nad naše hlavy. Inými slovami, nechávajú nás v horúcom šialenstve aj v stredu (29. 6. 2022) a aj v ďalšie dni,“ odznelo na ich stránke, na ktorej zverejnili aj graf teplôt zo stránky SHMÚ na nasledujúci týždeň. Na grafe jasne vidieť, že teplotná krivka je v piatok (1. júla) najvyššie a takmer dosahuje už spomínanú 40-ku.
Podľa klimatológa Pavla Faška je takéto počasie nezvyčajné, a bude iba horšie! Článok pokračuje na druhej strane >>>
Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu je takéto počasie v júni nezvyčajné. „Nie je to štandardná situácia v celej strednej Európe, ale na druhej strane treba pripomenúť, čo sa dialo pred týždňom v západnej a juhozápadnej Európe, aj v Česku, kde takúto vlnu horúčav mali už vtedy,“ hovorí nášmu denníku Faško. Napríklad vo Francúzsku minulý týždeň vyhlásili na celom území varovanie pred horúčavami. Minulý piatok tam v niektorých regiónoch namerali až 40 stupňov Celzia a až v 14 departementoch vyhlásili úrady najvyšší (červený) stupeň varovania. Podľa meteorológov to dokonca bola najskoršia vlna horúčav zaznamenaná vo Francúzsku od roku 1947.
Opakovanie vĺn horúčav, najmä v Európe, je podľa odborníkov priamy dôsledok globálneho otepľovania. Počasie by pritom v tomto období malo byť, aspoň na Slovensku, skôr oblačné s občasnými zrážkami. „Samozrejme, môže byť teplo, ale určite nie teploty nad 35 stupňov. Takéto hodnoty by u nás mohli byť štandardom na vrchole leta, niekedy na rozhraní júla a augusta alebo v prvej augustovej dekáde, ale tiež by nemuseli dlho trvať,“ dodáva Faško, ktorý prízvukuje, že skutočne ide o neštandardnú situáciu. Najvyššie hodnoty pritom namerali tento rok na Slovensku už 20. júna, keď sa teplota vyšplhala až na 34,6 stupňa.
„Ďalší týždeň to bude horšie, teploty budú vyššie, je však otázne, či budú dosahovať 36 alebo 37 stupňov,“ myslí si klimatológ.
Lekár Marián Šótha nám vysvetlil, aké nebezpečenstvá na nás počas extrémnych horúčav číhajú >>>
Milovníci tepla a kúpalísk sa síce majú na čo tešiť, no extrémne horúčavy prinášajú so sebou aj mnoho nástrah. Vysoké vonkajšie teploty totiž môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie. Podľa lekára Mariána Šótha sú pre ľudí najväčším rizikom prechody z klimatizovaných priestorov do obrovského tepla alebo opačne. „Je nebezpečné, ak si niekto z obrovského tepla sadne do auta a ‚vyklimatizuje‘ si ho na 16 stupňov, až má cencúle z nosa. Toto sú najväčšie úskalia, buď keď ideme z veľkého tepla do zimy, alebo naopak,“ pripomína Šóth.
Vo veľkom ohrození sú aj dôchodcovia, ktorým Šóth v takýchto extrémnych horúčavách neodporúča vychádzať na slnko. Keď už, tak by si mali so sebou vziať dostatok tekutín. Nie každá tekutina nás však v extrémnych horúčavách osvieži. „V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu i alkohol, ktoré vám smäd neznížia a naviac podporia vylučovanie vody z organizmu. Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru, energie a kofeínu,“ upozorňujú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva. Základom pitného režimu je pitná voda.
„Paušálne sa hovorí, že treba vypiť 3 až 4 litre, samozrejme, postupne, nie že vypijem naraz ráno 3-4 litre vody a poviem si, že na dnes som vybavený. Takže postupne, v priebehu dňa, riadiť sa podľa svojho organizmu. Dôchodcom, ktorí majú nižšiu potrebu piť, odporúčame, aby si pripravili dve-tri fľaše vody, aby videli, koľko vypijú a či majú piť viac alebo menej,“ približuje Šóth.
V ohrození sú deti ale aj seniori! Na čo si dávať pozor? Článok pokračuje na druhej strane >>>
Podľa lekára Šótha sú počas extrémnych horúčav v najväčšom ohrození dôchodcovia, ľudia s kardiovaskulárnym ochorením, u ktorých sa môžu objaviť infarktové stavy, alebo ľudia s gastrointestinálnym ochorením, u ktorých sa môžu prejaviť prudké hnačky alebo zvracanie. Pozor by si mali dať aj cukrovkári vo vážnom stave, ktorým hrozia zápalové či v horšom prípade aj nekrotické stavy na končatinách.
„Malým deťom, ktoré majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, je potrebné často ponúkať pitie. Pre deti je na uhasenie smädu najlepšia čistá pitná voda, môžete ju striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml/kg, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml/kg, v školskom veku 70 ml/kg, neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť cca 50 ml na kilogram hmotnosti,“ uviedla docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR.