Vážne VAROVANIE ekonómov: Slovensku hrozí BANKROT! Už len toto nás delí od krachu ako v Grécku!
12. 9. 2021, 18:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:43)
Znepokojivá správa odhalila, ako je na tom Slovensko zle s verejnými financiami. Máloktorému štátu v Európe hrozí bankrot tak ako našej krajine. S peniazmi gazdujeme horšie ako kedysi Gréci!
Zdroj: Martin Baumann
Zdroj: Armando Franca
Zdroj: Erik Rédli
Galéria k článku
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií je už najhoršia v celej EÚ. Slovensko sa tak stalo lídrom v zlom hospodárení. Na čelo rebríčka, ktorý predznamenáva kolaps verejných financií dostalo krajinu populistické rozdávanie peňazí. Nielen zo strany súčasnej ale aj predchádzajúcej vlády.
Zlé hospidáranie sa v budúcnosti môže prejaviť zdrvujúcimi scenármi. V tom prvom sa vláda spamätá a začne s nepopulárnym uťahovaním opaskov. Prípadne súčasnú štedrosť sociálneho systému skúsi udržať zvyšovaním daní. Lenže daňovo-odvodová reforma je momentálne štádiu spánku.
Oveľa pravdepodobnejší je preto druhý scenár. Nič sa nezmení. Nebudú žiadne reformy ani šetrenie. Peniaze sa budú len rozdávať. Až jedného dňa verejné financie skolabujú. Dobrou správou je, že ani potom Slovensku nehrozí bankrot. V krajnom prípade, rovnako ako v minulosti Grékov, aj nás zachráni euroval.
Anketa
Veríte, že vláda s našimi peniazmi gazduje dobre?
Daňou za to bude razantný prepad životnej úrovne. Príde k rušeniu sociálnych výhod v podobe bezplatnej dopravy pre študentov a dôchodcov. V lepšom prípade sa zmrazia sociálne dávky aj dôchodky. V horšom prípade príde k ich znižovaniu. Zároveň nespokojní veritelia dotlačia akúkoľvek vládu k privatizácií štátneho majetku.
Inak povedané, už čoskoro Slováci môžu okúsiť smutný život Grékov. Okrem horšej životnej úrovne zažívajú aj najvyššiu nezamestnancoisť z celej EÚ. Tá je dôsledkom tvrdého šetrenia.
Za zlou udržateľnosťou slovenských verejných financií stojí nezodpovedné rozdávanie peňazí. Práve počas minuloročnej recesie v parlamente prešlo razantné zvýšenie 13. dôchodkov. Odchádzajúca vláda Smeru navyše zaviedla dôchodkový strop. Ten každému občanovi zaručil, že do penzie odíde potom, ako sa dožije 64 rokov.
V čase volieb politici veselo ignorovali zásadnú otázku: Bude si to môcť štátna kasa dovoliť pri klesajúcom počte pracujúcich a stúpajúcom počte dôchodcov? Odpoveď znie nie. Pri zachovaní súčasného stavu hrozí kolaps verejných financií už okolo roku 2035.
Ak sa chceme so vzniknutou situáciou popasovať, vláda bude musieť urobiť aj nepopulárne reformy.
Trom štátom hrozí kolaps verejných financií
Počas pandémie príliš nezodpovedne hospodárili len tri európske štáty. Lídrom je Slovensko, druhé miesto patrí bohatému Luxembursku a tretie Slovinsku. V prvej krajine je potrebné na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu spraviť reformy v objeme 8,2 percenta HDP, druhej 7,0 percenta HDP a tretej 6,9 percenta HDP.
Bezprostrední slovenskí susedia sú na tom relatívne dobre. Diera v maďarskej štátnej kase predstavuje 4,4 percenta HDP, českej 4,1 percenta HDP a poľskej len 2,4 percenta HDP. Práve Varšava vsadila na otvorenie pracovného trhu lacnej pracovnej sile z Ukrajiny. Vďaka tomu bude mať aj v budúcnosti kto robiť na poľských dôchodcov. Výsledkom je na európske pomery viac ako dobrá udržateľnosť verejných financií.
Najlepšie hospodáriacou krajinou je Portugalsko. V tomto prípade môže miestna vláda minúť aj viac peňazí. Dlhodobá udržateľnosť je na hodnote mínus 4,2 percenta HDP. Lenže miestni politici majú obavy z vysokého dlhu, ktorý minulý rok skončil na hodnote 133,6 percenta HDP a preto razantne šetria.
Jednoznačne viac peňazí môžu míňať jedine estónske a lotyšské vlády. V prvom štáte je dlhodobá udržateľnosť na úrovni mínus 0,5 percenta HDP a druhom mínus 0,3 percenta HDP. Obidve krajiny majú aj nízky verejný dlh. Napriek tomu pracujú na jeho znížení a zodpovedné hospodárenie je pravdepodobne odrazom miestnej mentality.