Na Slovensko prídu lacné potraviny z Poľska: Ako môže Biedronka zamiešať kartami na trhu?

Aj prieskumy hovoria, že zdražovanie výrazne ovplyvňuje nákupné správanie Slovákov. Podľa prieskumu, ktorý si dala vypracovať spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, takmer polovica slovenských domácností kupuje potraviny zásadne v zľavách. Priemerne minieme v obchodoch mesačne 400 eur, no nájdu sa aj takí, ktorí spravia nákup za polovicu.

Na slovenskom trhu však onedlho zamieša kartami nový diskontný reťazec z Poľska, ktorí Slováci veľmi dobre poznajú. V Biedronke nakupujú našinci napríklad cestou z trhu v Jablonke a niektorí Slováci, ktorí žijú v severných oblastiach, chodia po lacné potraviny k našim susedom pravidelne.

Prvotné informácie o vstupe "Lienky" na náš trh sa objavili už v apríli, keď poľské médiá informovali, že spoločnosť vykonáva prieskum na našom trhu. O tri mesiace neskôr zaplavili sociálne siete inzeráty, v ktorých hľadajú nových zamestnancov s anglickým a slovenským jazykom. Koncom leta si už reťazec zaregistroval ochranné známky na určité produkty. Je teda iba otázkou času, keď "Lienka" otvorí prvé predajne aj u nás.

Kilogram banánov či jabĺk za 0,45 eura a balené bravčové plece bez kostí za 2,68 eur za kilogram, čo je menej, ako ponúkajú naše obchodné reťazce.

Lacnejšie potraviny súvisia podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča s politikou vlády. "Keď zoberieme iba náš región v rámci V4, tak Česko, Poľsko aj Maďarsko oveľa viac podporovali investície do potravinárskeho priemyslu vrátane zahraničných investícii. To znamená, že v týchto krajinách je vyššia miera automatizácie, čo znamená nižšiu energetickú náročnosť výroby a nižšiu mieru závislosti od pracovnej sily. To všetko tlačí cenu nadol bez akéhokoľvek dosahu na kvalitu," hovorí Krajčovič.

Aj naše obchodné reťazce sa snažia podporovať slovenských výrobcov potravín a ich produkty ponúkajú na svojich regáloch. Ich ceny sú však, na rozdiel od tých v Poľsku, vyššie. Dôvodom je nedostatočná pomoc štátu, ale aj vysoké účty za energie, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj na cenách, za ktoré si potraviny nakupujeme. "Potraviny podobného zloženia a kvality sa produkujú v Poľsku výrazne lacnejšie ako na Slovensku. Keďže obchodné siete na Slovensku sú slovenské firmy bez ohľadu na pôvod kapitálu, platia dane na Slovensku a zamestnávajú ľudí na Slovensku, tak majú množstvo programov na podporu domácej produkcie. Tá je však drahšia ako v okolitých krajinách. Ďalším dôvodom je DPH, ktorá je na Slovensku výrazne vyššia ako v Poľsku," vysvetľuje.

Poľský diskontný reťazec pôsobí v Poľsku už 28 rokov. V roku 1997 kúpil Jerónimo Martins (portugalská skupina Jeronimo Martins Group - pôsobí v Portugalsku, Poľsku a v Kolumbii ) od spoločnosti Elektromis 210 obchodov Biedronka a odvtedy sa reťazec dynamicky rozvíja. S viac ako 3 100 predajňami je aktuálne najväčším hráčom spomedzi všetkých obchodných reťazcov.

Biedronka sa na titulné strany nedostala len vďaka svojej expanzii, ale aj pre neférový marketing či zavádzajúce informácie o cenách. Na to, že je diskont opakovane v centre pozornosti Úradu pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa, upozornil iba nedávno aj poľský server Bezprawnik. Jedným z najčastejších obvinení, ktoré úrad proti Biedronke prešetruje, sú nepresné informácie o cenách produktov. Problém sa pritom ťahá už roky. Ide v zásade o situácie, keď je cena produktu pri pokladni iná ako cena uvedená na regáli. Spotrebiteľov okrem toho lákajú aj na množstevné zľavy. Napríklad cena jedného kusu výrobku býva výrazne nadhodnotená, aby na prvý pohľad evokovala vysokú zľavu. Nič netušiaci zákazník si tak kúpi výrobok s pocitom, že ušetril a do košíka si tým môže prihodiť aj viac kusov.

Za nekalé praktiky dostal v minulosti diskont finančný trest. Poľské protimonopolné úrady udelili v roku 2020 portugalskej firme Jeronimo Martins, ktorá je vlastníkom Biedronky, pokutu vo výške 723 miliónov zlotých, čo je v prepočte viac ako 160 miliónov eur za to, že požadovala nezákonné zľavy od dodávateľov. Ide o doteraz najvyššiu sankciu za zneužitie dominantného postavenia na poľskom trhu.

Vo vyhlásení, ktoré poľský protimonopolný úrad a úrady na ochranu spotrebiteľov UOKiK zverejnili sa uvádza, že takmer 200 firiem, väčšinou dodávateľov ovocia a zeleniny, bolo v rokoch 2018 - 20 terčom nelegálnych praktík spoločnosti Jeronimo Martins. Dodávatelia sa podvolili jej tlaku vzhľadom na silné postavenie spoločnosti Biedronka na trhu a pre obavy zo straty zmlúv.

Ďalšiu pokutu dostal majiteľ reťazca o rok neskôr za to, že označoval ovocie a zeleninu z dovozu za vypestovanú v Poľsku. Úrad zistil, že spotrebitelia boli uvedení do omylu produktmi, ako je belgická mrkva a ukrajinské uhorky, ktoré boli označené za vypestované v Poľsku. „Dôkazy v tomto prípade neboli zhromaždené objektívne a ich kvalita a úplnosť vzbudzujú vážne výhrady,“ reagovala pokutovaná firma.

Otázkou aj naďalej zostáva to, ako veľmi pohne Biedronka s cenami v našich obchodoch. Podľa Krajčoviča zo Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) sú v hre dva scenáre. Opäť zdôrazňuje, že v ohrození sa môžu ocitnúť práve slovenskí dodávatelia, ktorých produkty predávajú na pultoch aj členovia SAMO (Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a Metro).

"Už dnes máme veľmi konkurenčný maloobchodný trh s potravinami, preto je len veľmi ťažké odhadnúť, ako veľmi bude tento faktor vplývať na ceny. Ceny však budú závisieť aj od skladby ponúkaných potravín. Ak to bude znamenať väčší prílev zahraničných potravín na slovenský trh, tak na jednej strane to spôsobí zlacnenie cien, ale na druhej strane to môže ohroziť podiel domácich producentov, pretože trh sa tomu bude musieť prispôsobiť," hovorí Krajčovič. "Lacným poľským potravinám, ktoré by reťazec priniesol na náš trh, by tie domáce nedokázali konkurovať,“ komentoval situáciu aj Branislav Cvik člen predstavenstva Potravinárskej komory Slovenska (PKS).