Slovensko má najvyššiu infláciu v EÚ! Hore ju držia drahé potraviny: Ktoré zdraželi najviac?

Infláciu pod tri percentá nik v eurozóne nečakal, ani ostrieľaní analytici. No v októbri sa podarilo dosiahnuť úroveň 2,9 percenta, čo je výrazné zlepšenie oproti 4,3-percentnej úrovni v predchádzajúcom mesiaci, informoval o tom na základe predbežných údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat. Októbrový údaj predstavuje najnižšiu mieru inflácie od júla 2021, v ktorom dosiahla 2,2 percenta. Najvyššiu infláciu zaznamenala eurozóna v októbri minulého roka, keď dosiahla 10,6 percenta.

Najnovšie tempo rastu spotrebiteľských cien sa tak výrazne priblížilo k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je stanovený na úrovni 2 percent. „Sme odhodlaní znížiť infláciu na dve percentá. Podľa našich projekcií sa tam dostaneme v roku 2025,“ priblížila cieľ šéfka centrálnej banky Christine Lagarde. Z jednotlivých krajín eurozóny iba v dvoch prípadoch spotrebiteľské ceny v októbri medziročne klesli, a to v Belgicku a Holandsku.

V 18 štátoch inflácia pokračovala, pričom najvyššiu podľa údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko, konkrétne 7,8 percenta. V porovnaní s vývojom v septembri sa však zmiernila o 1,2 percentuálneho bodu. Druhú najvyššiu infláciu v eurozóne malo v októbri Chorvátsko (6,7 percent) a tretie skončilo Slovinsko s infláciou na úrovni 6,6 percent.

Slovensko má vyššiu infláciu ako priemer eurozóny primárne pre kombináciu nadpriemerne drahých potravín a ich väčšej váhy v tzv. spotrebiteľskom koši, a tiež paradoxne aj pre umelé zastropovaniu cien energií zo strany predchádzajúcej vlády, zhrnul Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Potraviny na Slovensku zdražovali v uplynulých mesiacoch oveľa rýchlejšie a výraznejšie ako v okolitých krajinách, s výnimkou Maďarska, a tento „náskok“ napriek medziročnému poklesu o 12 percent v septembri stále nezmazali.

Vo všeobecnosti je možné povedať, že medziročne vzrástli ceny takmer všetkých základných potravín. „Viditeľný bol napríklad nárast cukru (+37 %), čerstvých vajec (+41 %), bravčového mäsa (+21 %), jabĺk (+20 %), rybiny (+19 %), šunkovej salámy (+18 %) či praženej mletej kávy (+9 %),“ vymenoval Tomáš Boháček, analytik 365.bank.

Výrazné zdraženie zaznamenal aj jeden z najobľúbenejších nápojov na svete. Pomarančový džús sa aktuálne predáva za najvyššiu cenu od začatia obchodovania s touto komoditou v roku 1966. Vo svete sa jeho cena od začiatku roka zvýšila až o 80 percent. U nás sa zvýšila asi o polovicu. „Kým vlani v novembri sa 1 liter koncentrovaného výťažku (100-percentný obsah ovocia) predával v priemere za 2,50 eura, teraz sa cena pohybuje v priemere na 3,75 eura za liter, čo znamená, že za 4-decový pohár pomarančového džúsu si priplácame približne 50 eurocentov,“ prepočítal Boháček. Cena ostatných džúsov sa tiež zvýšila, ale v menšom rozsahu. Medziročne sa cena jedného litra jablkového džúsu zvýšila približne o 20 percent a cena litra hroznového extraktu približne o tretinu.

Okrem pomarančového džúsu zdraželi aj iné produkty z pomarančov, napríklad pomarančový sirup alebo pomarančový likér. Zdraželi aj samotné pomaranče v našich obchodoch. V novembri minulého roka sa 1 kg pomarančov predávalo v priemere za 1,80 €, no aktuálne sa priemerné ceny pohybujú približne o šesťdesiat centov vyššie. Produkcia pomarančov v troch kľúčových pestovateľských oblastiach sveta (Mexiko, USA a Brazília) je znížená najmä rozširovaním bakteriálnej infekcie citrusov, známej ako „zelenanie“ (huánglóngbìng), ktorá narúša cievny systém rastlín a proces zrenia plodov.

„Na Floride mali na produkciu vplyv aj hurikány v posledných rokoch, ktoré poškodili viacero plantáží na juhovýchodnom pobreží, čím v marci tohto roka klesla medziročná produkcia oblasti o 60 percent,“ vysvetlil Boháček s tým, že cena pomarančového džúsu by sa u nás ku koncu roka mohla vyšplhať na 4 eurá za liter. „Pokles cien v budúcom roku je síce možný, ale markantný prepad očakávať nemožno,“ dodal.

Ďalším cenovým rekordérom je kakao. Ceny hlavnej ingrediencie, používanej na výrobu čokolády, vzrástli v závere minulého týždňa v New Yorku na 45-ročné maximum a v Londýne v polovici minulého mesiaca cena atakovala historické maximum na úrovniach z roku 1920. Od roku 2020 sa cena kakaa na svetových trhoch zdvojnásobila. „Dôvodom rastu je spomalenie dodávok do kľúčových prístavov v západnej Afrike a skutočnosť, že globálna bilancia ponuky smeruje k tretiemu deficitnému roku za sebou. V najväčších producentských krajinách, ako sú Pobrežie Slonoviny a Ghana, klesla produkcia v porovnaní s minulým rokom o štvrtinu,“ uviedol analytik Boháček.

Na Slovensku sa od začiatku roka cena čokolády zvýšila približne o 25 %. „Sladké potraviny sú na Slovensku aktuálne tými, ktoré zaznamenávajú najvýraznejší nárast cien na medziročnej báze. Podľa posledných štatistík ŠÚ SR za september 2023 sme si za ne priplácali oproti minulému roku 21,80 percenta. „Čokoládové sladkosti“ boli drahšie o 10 – 40 percent,“ vyčíslila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

„Kým na Mikuláša v minulom roku sme za 100 gramov horkej čokolády (najväčší obsah kakaa) zaplatili v priemere 1,50 eura, začiatkom novembra sa rovnaký typ pochutiny predával v priemere za 1,87 eura. Do konca roka očakávame, že cena by mala ešte ďalej rásť, takže naplnenie mikulášskej čižmičky už dnes, alebo skorá príprava na vianočné pečenie, by sa mohli vyplatiť,“ radí Boháček. Vianočná hostina nás podľa analytika rozhodne vyjde viac ako vlani. „Realita pre hostinu tohtoročných vianočných sviatkov je však už teraz daná – priplatíme si,“ uzavrel.

Dlhodobo sú mnohé potraviny na Slovensku drahšie nielen pre menší trh, ale aj pre vysokú cenu práce, keď firmy na Slovensku platia pri rovnakých hrubých mzdách najvyššie odvody zo všetkých okolitých štátov vrátane Rakúska (s výnimkou Ukrajiny). „Osobitným problémom sú neustále navyšované príplatky za prácu v noci a cez víkendy, ktoré zvyšujú ceny mnohých potravinárskych produktov, najviac chleba a pekárenských výrobkov,“ upozornil finančný analytik Marián Búlik.

Nepomáha tiež to, že obyvatelia Slovenska majú v jedálničku viac takzvaných ultra spracovaných potravín, na ktoré výrazne viac vplývajú ceny energií a práce. „Napríklad stredomorské štáty majú v jedálničku oveľa viac ovocia a zeleniny, ktorých cenovky ovplyvňujú ceny drahých energií len minimálne,“ podotkol Búlik.

Nájdeme však aj potraviny, ktoré medziročne zlacneli – ako napríklad cena jedlého oleja (-22 %) alebo čerstvého masla (-6 %), pri ktorých bol dôvod poklesu najmä prudký nárast ešte v pandemických rokoch.

Pokles inflácie je zatiaľ u nás v nedohľadne. Výraznú rolu tu totiž hrá pokles cien energií. Slovensko je jedným z mála štátov, ktoré majú regulované ceny energií a navyše posledné dva roky vláda na ceny uplatnila extrémne vysokú dotáciu, aby sa takmer vôbec nemenili. „Vo zvyšku eurozóny sa regulácia drží striktne burzových cien, a keďže posledné mesiace ceny energií na burzách klesli, znížila sa aj inflácia v západnej Európe. Ceny energií vo zvyšných krajinách eurozóny sa totiž prehodnocujú viackrát ročne. Avšak na Slovensku sa cena energií mení raz ročne, a tak sa toto výrazné zlacňovanie cien elektriny aj plynu z posledných mesiacov aktuálne nemôže prejaviť na poklese inflácie,“ vysvetlil Búlik.