Miery 90-60-90 pozná každý. Dôležité sú ale tieto: 10-20-30-40. Prečo? Takýto je pravý dôvod!
16. 5. 2025, 5:43

Miera úspor a aj naša finančná gramotnosť sú nízke, vládna konsolidácia nám navyše ešte z príjmov uberie viac. Prvý dôchodkový pilier nebude v takej kondícii, aby dokázal vyplácať penzie v takých sumách ako dnes, najmä pre starnutie obyvateľstva a nízku pôrodnosť. Navyše ani ceny nehnuteľností nebudú rásť na hodnote tak ako dnes a reality pre pokles počtu obyvateľov nemusia byť najlepšou investíciou. Ako si s týmito výzvami poradiť?
Zdroj: vub
Zdroj: vub
Zdroj: vub
Galéria k článku
Podľa analytikov naším prvým veľkým problémom je, že si nevytvárame dostatočné „finančné vankúše“ na horšie časy. „Slovenská miera úspor patrí medzi najnižšie v Európskej únii a je dokonca nižšia ako v časoch takmer 20-percentnej nezamestnanosti v rokoch 2000 až 2004,“ hovorí makroanalytik Všeobecnej úverovej banky (VÚB) Michal Lehuta.
Podobne je to aj so štátom ako celkom a s jeho deficitmi. „Držíme príliš veľký podiel finančného majetku v hotovosti a nehnuteľnostiach,“ konštatuje Lehuta. Odborník na depozitá a investície Štefan Hronec tvrdí, že je potrebné si robiť vlastnú analýzu príjmov a výdavkov: „Je dôležité mať výdavky pod kontrolou a priebežne si ich kontrolovať.“
Druhým problémom je, že štátne dôchodkové zabezpečenie mnohým zrejme nebude stačiť, a to najmä pre starnutie obyvateľstva a nízku pôrodnosť. Krátkodobo musí štát konsolidovať a dlhodobo máme najmenej udržateľné rozpočty v Únii. Deficit potrebujeme znížiť minimálne aspoň na 2,5 % HDP, čo si vyžiada ďalšie opatrenia za viac ako 3 miliardy eur.
Anketa
Šetríte si na dôchodok?
„Verejné financie nás nedokážu viac podporiť, na penziu sa musíme zabezpečiť sami. Na jedného dôchodcu aktuálne prispievajú takmer dvaja pracujúci. To stačí ledva na desať dôchodkov, teda na penzie vyplácané do októbra, nieto ešte na trinásť. Čiže za ďalšie tri dôchodky pre penzistu si musíme požičať,“ vysvetľuje hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides.
Problém s dôchodkom môžu mať najmä živnostníci, ktorých je na Slovensku približne 350 000. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne totiž platí minimálne odvody až 80 % z nich. To znamená, že ich penzie budú nízke a budú zrejme, ak splnia podmienky, odkázaní na minimálne dôchodky.

Analytici upozorňujú, že v budúcnosti sa nebudeme môcť spoliehať ani na to, že našu finančnú situáciu vylepší prenájom alebo predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti už nebudú rásť na hodnote tak ako v minulosti, a to aj pre pokles počtu obyvateľov. Ten dosiahol rekord v roku 2020 a odvtedy sa každý rok znižuje.
Pôrodnosť v roku 2024 klesla na ďalšie minimum, narodilo sa len 46-tisíc detí. Problém podľa Lehutu síce trocha zmierňuje prílev migrantov, no dopyt po novom bývaní určujú najmä ľudia v strednom veku, ktorých ubúda. Počet tých vo veku 25 až 44 má do roku 2040 klesnúť takmer o 30 %.
Klesajúci počet obyvateľov tak ukrojí z potreby bytového fondu. „Najviac obyvateľov ubudne zrejme na juhu stredného Slovenska, kde je už dnes silná kombinácia nízkej pôrodnosti a migrácie za prácou,“ dodáva Lehuta.
