Čo robiť, aby sme mali penziu vyššiu ako 1000 eur mesačne? Toto sú tri rady odborníkov!

Slovákom chýba do splnenej predstavy dôchodku až 528 eur! Zatiaľ čo v roku 2019 sme snívali o dôchodku vo výške 925 eur, z tohtoročného prieskumu agentúry FOCUS a Nadácie PARTNERS vyplýva, že vysnívaná výška penzie sa vyšplhala až na 1 165 eur, čo je navýšenie o viac ako 25 percent. „Tento nárast pravdepodobne v sebe zahŕňa pociťované zvyšovanie životných nákladov od jari 2022, ktoré sa takto premietlo aj do navýšenia predstáv o výške ideálneho dôchodku,“ myslí si Martin Slosiarik, sociológ z agentúry Focus.

Viac než polovica ekonomicky aktívnych ľudí taktiež plánuje ísť buď do predčasného dôchodku, alebo plánujú odísť na penziu výrazne skôr, ako je riadny termín. „Tento údaj je svojím spôsobom alarmujúci. Rozumiem, že dáta ukazujú určitú túžbu obyvateľov, tá však úplne popiera dôchodkovú realitu z hľadiska aktuálneho finančného zabezpečenia obyvateľov Slovenska na dôchodok,“ upozorňuje Martin Slosiarik. Prvého januára 2021 Sociálna poisťovňa stanovila hranicu dôchodkového veku na 64 rokov. Od januára budúceho roka však začne platiť časť reformy, podľa ktorej sa ruší zastropovanie veku odchodu do penzie. Ten sa bude po novom počítať podľa strednej dĺžky života. Viac ako polovica z nás si však myslí, že vek odchodu do dôchodku sa ešte zvýši.

Predstavy a dôchodkové túžby výraznej časti opýtaných sú pritom jasné. Na penzii sa chcú naplno venovať deťom a vnúčatám (46 %) či záľubám (46 %). Ďalšia tretina (31 %) budúcich dôchodcov sa chce starať o dom či záhradu alebo cestovať a spoznávať svet (23 %). „Tieto túžby a plány si však vyžadujú dostatočné finančné zabezpečenie. Ak sa dnes väčšina ľudí spolieha na štátny prvý pilier, resp. druhý súkromný pilier a zároveň si od relatívne mladého veku nevytvára priestor na zvýšenie dôchodku v starobe cez pravidelné sporenie či investovanie, táto túžba ostane navždy len túžbou,“ dodáva sociológ.

Odborníci pritom tvrdia, že na to, aby sme v starobe vyžili a dokázali si aj užívať, stačia tri zmeny. „Častým problémom je, že ľudia si spájajú dôchodok iba so starobou a nie s finančným zabezpečením. Z toho pramenia potom nereálne predstavy a podceňovanie dostatočne dlhej prípravy, ktorá je práve pri zabezpečení na dôchodok kľúčová,“ hovorí Linda Valentín, odborníčka na osobné financie z PARTNERS.

Na začiatok preto odporúča odkladať si mesačne 10 percent zo svojho príjmu a čím skôr začnete, tým lepšie. Ďalším problémom je fakt, že väčšina Slovákov, až 79 percent, sa spolieha na pomoc od štátu. Väčšina z nás, až 70 percent, pritom uviedla, že si pravidelne odkladať peniaze z výplaty nedokážu. Ďalších 30 percent áno. Z nich si najväčšia skupina vie odkladať mesačne od 51 do 100 eur, a to až 36 percent opýtaných. Ďalších 30 percent si vie odložiť maximálne 50 eur mesačne, 14 percent do 200 eur mesačne a 20 percent od 200 vyššie.

Z prieskumu pritom vyplýva, že viac než tretina opýtaných počíta s tým, že štát bude vyplácať nižšie dôchodky, ako je to dnes. Až 79 percent ekonomicky aktívnych Slovákov si uvedomuje, že dôchodok od štátu im stačiť nebude.

Podľa autorov prieskumu je zaujímavý aj fakt, pri ktorom hovoríme o akejsi kognitívnej havárii, kde priemerný dôchodok vyplácaný štátom aktuálne predstavuje výšku 637 eur, čo je takmer o polovicu menej ako priemerný vysnívaný dôchodok 1 165 eur a o štvrtinu menej ako očakávaný dôchodok vo výške 865 eur. „Ak chcú mať budúci dôchodcovia slušný a dôstojný dôchodok, potrebujú ho každý mesiac navýšiť o chýbajúcich 528 eur, čiže mať nasporených približne 70-tisíc eur, ak počítame s priemerným vekom dožitia 15 rokov,“ vysvetľuje Linda Valentín. Preto by sme podľa Lindy Valentín mali začať okrem odkladania peňazí čím skôr aj s investovaním.

Pre to, aby sme sa mali na dôchodku dobre, však väčšina z nás nerobí nič. Spoliehame sa na štát a sporenie na dôchodok do vlastných rúk berieme minimálne. Koniec koncov hovorí o tom aj prieskum. Pre obyvateľov Slovenska je najobľúbenejším spôsobom prípravy na dôchodok sporenie v 2. pilieri (47 %), nasleduje životné poistenie so sporením (36 %), potom 3. pilier (DDS) s podielom 30 % a sporiaci účet v banke obľubuje až 24 % opýtaných. „Investovanie do fondov (16 %) je až na piatom mieste z ponúknutých šiestich možností. Pritom práve to by malo byť zastúpené najvyššie, pretože dokáže priniesť najlepšie zhodnotenie úspor, ak je riziko rozložené v dostatočne dlhom čase,“ zdôrazňuje Maroš Ovčarik, analytik z PARTNERS Investments.