Slováci, pripravte si peňaženky, banky opäť zvyšujú úroky: V roku 2024 by sa malo všetko zmeniť

Predseda Smeru-SD a staronový premiér Robert Fico hovoril v júni o rekordných ziskoch bánk v roku 2023. Riešením situácie by podľa jeho slov mohlo byť opätovné zavedenie bonifikácie hypoték. Znamenalo by to, že by štát a banky doplácali časť hypotekárneho úroku. Vraj to bude prvá vec, ktorú budú po voľbách riešiť. „Banky ľuďom chladnokrvne rozposielajú listy, že budú platiť aj dvakrát viac, lebo oni chcú svoje miliardové zisky a spoliehajú sa, že im to opäť prejde,” rozčuľoval sa ešte začiatkom septembra Fico.

Dôležitou úlohou a teda, ako pomôcť ľuďom s drahými hypotékami, poveril ešte vo štvrtok šéfa rezortu financií Ladislava Kamenického (Smer-SD). Na vypracovanie návrhu pomoci mu dal necelý týždeň. Ten ho potom predloží na najbližšom rokovaní vlády 8. novembra. „Musím povedať, že celková situácia s hypotékami sa stáva kritickou. Úroky v bankách pre ľudí, ktorí si berú hypotéky, sa pohybujú niekde na úrovni už okolo a vyše 5 %," upozornil po rokovaní Kamenický. Pripomenul, že jeho strana sa už pred voľbami zaviazala, že bude tento problém riešiť.

Vláda odborníkov, ktorú vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová v máji tohto roku, však mala odlišný názor. Bývalý minister financií Michal Horváth povedal, že plošná ani adresná pomoc potrebná nie je. Hypotekárnym dlžníkom s refixom do roku 2025 stúpne mesačná splátka v priemere o 92 eur a vyššiemu nárastu splátok čelia hlavne ľudia, ktorí si vzali veľké hypotéky.

Na trhu sa však za posledné dni stalo niečo nečakané. Napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) na poslednom zasadnutí nechala svoje úrokové sadzby na pôvodnej úrovni, viaceré naše banky sa rozhodli, že ľuďom opäť sťažia prístup k vlastnému bývaniu. V krátkom čase navýšili úroky až tri veľké banky – a to hneď za sebou! Ďalšiu vlnu zvyšovania úrokových sadzieb odštartovala najväčšia banka na Slovensku, Slovenská sporiteľňa a vo zvyšovaní pokračovala aj Tatra Banka, ČSOB, Prima Banka, VÚB a od 1.novembra prepisovala cenníky aj UniCredit Bank.

Hlavné slovo pri zvyšovaní úrokových sadzieb má Európska centrálna banka (ECB). Tá však na poslednom zasadnutí nechala svoje sadzby na pôvodnej úrovni. Prečo teda naše banky pokračujú v tomto nelichotivom trende? „Banky nezvyšujú úrokové sadzby bezprostredne po zasadnutiach ECB, majú na vyhodnocovanie ponúkaných sadzieb svoje nástroje, ktoré zohľadňujú. Jedným z nich je aj rozdiel medzi priemernou sadzbou pre klientov a cenou, za ktorú sa financujú samotné banky. Z rovnakého dôvodu je priemerná sadzba na úveroch v Lotyšsku 6,26 %. A to napriek tomu, že sú v eurozóne. Navyšovanie pokračuje aj v iných bankách na našom trhu, nie je síce také výrazné, no prispieva k pomalému nárastu úrokových sadzieb na nových úveroch,“ vysvetlil pre Plus JEDEN DEŇ Matej Dobiš, výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas.

Aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik hovorí, že nárast úrokov sa vo všeobecnosti neočakával. „Dôvodom bola klesajúca inflácia v priebehu leta, ktorú len podčiarkol výrazný pokles inflácie v eurozóne v októbri na 2,9 %. Situácia na medzibankovom trhu nijako nenaznačovala, že by úroky hypoték v bankách mali rásť. Zmenu však priniesol výsledok volieb a najmä výrazná skepsa, či nová vláda bude ochotná konsolidovať verejné financie," tvrdí Búlik s tým, že prvý pokles sadzieb by mohol prísť ku koncu roka 2024.

Ani podľa Dobiša zlacňovanie nových hypoték v najbližších mesiacoch očakávať netreba. „Predpokladaný pokles sa z marca roku 2024 oddialil na september, nateraz však nevieme povedať, či sa tak udeje. Vo svete máme ďalší vojnový konflikt, ktorý môže ešte viac podporiť zdražovanie, a teda predĺži boj s infláciou. Pokles môže prísť v prostredí komerčných bánk na našom trhu, keď v rámci konkurenčného boja môže niektorá z bánk pripraviť kampaň v podobe poklesu úrokov. Nateraz však bude stačiť, ak úroky prestanú rásť,“ hovorí Dobiš.