Kým finančný majetok Slováka je 6 778 eur, Čech má 17 497 eur a dokonca ešte aj Bulhari, ktorí vždy patrili medzi chudobnejšie krajiny, majú viac 9 586 eur. Za nami tak skončili už len Rumuni s peňažným majetkom 4 508 eur.

V úplne inej lige sú napríklad Nemci s majetkom vyše 57-tisíc eur či Rakúšania, ktorí majú v priemere viac ako 59-tisíc eur. A Švajčiari, ktorých sme chceli dobiehať? Tí sú najbohatší v Európe s finančným majetkom vyše 195-tisíc eur!

Čisté finančné aktíva na obyvateľa

Švajčiarsko 195 388 €
Rakúsko 59 256 €
Nemecko 57 097 €
Česko 17 497 €
Maďarsko 16 140 €
Bulharsko 9 586 €
Poľsko 8 757 €
SLOVENSKO 6 778 €
Rumunsko 4 508 €
Zdroj: Allianz Wealth Report 2020

Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že problémom nízkej sumy peňažného majetku Slovákov nie je len samotná výška, ale aj fakt, že sa do nej okrem úspor, investícií do dlhopisov a akcií započítavajú aj finančné aktíva investované v 2. a 3. dôchodkovom pilieri. „Tieto peniaze občania v prípade potreby nebudú môcť použiť na kompenzáciu výpadku príjmov z dôvodu súčasnej krízy,“ upozornil socioekonomický analytik Pracujúcej chudoby Ján Košč.

Slováci nielenže nemajú peňazí na rozdávanie, navyše sú aj poriadne zadlžení. „Aby toho nebolo málo, slovenskí občania majú druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy,“ dodal Košč. Slovák dlhuje v priemere 7 990 eur, najviac na úveroch na bývanie, keďže ceny nehnuteľností rastú a nájomného bývania je nedostatok.

Dlh na obyvateľa

Švajčiarsko 99 147 €
Rakúsko 22 362 €
Nemecko 22 682 €
SLOVENSKO 7 990 €
Česko 7 279 €
Poľsko 5 009 €
Maďarsko 3 270 €
Bulharsko 2 500 €
Rumunsko 2 130 €
Zdroj: Allianz Wealth Report 2020

Analytici upozorňujú, že mať viac dlhov ako čistého finančného majetku je však v súčasnej situácii veľké riziko. „Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN-ke a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ povedala Lenka Buchláková zo spoločnosti FinGO.sk.

So Slovákmi to nie je až také zlé, keďže porovnávanie finančného majetku nezohľadňuje napríklad vlastníctvo nehnuteľností, dopĺňa analytik Maroš Ovčarik. „Pre celkový obraz finančného zdravia domácností by bolo dobré vidieť porovnanie celkového majetku vrátane nefinančného majetku, napríklad nehnuteľností. Slováci sú totiž známi vysokou mierou bývania vo vlastnom, dokonca vyššou, aká je v mnohých krajinách vyspelej Európy,“ mieni odborník z Finančného kompasu.

Napriek tomu sa odborníci zhodujú, že Slováci by mali začať viac šetriť a menej sa zadlžovať. „Hlavným argumentom nešetrenia je, že nie je z čoho. Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6 mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1 500 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 9 000 eur,“ dodala Buchláková.

Ideálne je tvoriť si rezervu dlhodobo, napr. v horizonte 5 rokov. Nízkopríjmovým skupinám stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti.

Čítajte ďalej: Veta „nemám z čoho šetriť“ je len o našom nastavení v hlave >>