Slováci milujú zľavy, v ich vyhľadávaní sme na čele EÚ! Vďaka akciám sme ušetrili TÚTO sumu

Už dva roky sme na Slovensku svedkami vysokej inflácie. V roku 2022 dosiahla v priemere 12,8 percenta, v roku 2023 sa odhaduje jej úroveň takmer 11 percent. Najvýraznejší nárast cien sme pocítili najmä v prípade potravín a nealkoholických nápojov. „Ak by sme si teda porovnali cenu nákupného košíka s najtypickejšími položkami priemernej slovenskej domácnosti, tak za 100-eurový nákup v januári 2022 by sme dnes zaplatili približne 124 eur. Naproti tomu, na dnešný 100-eurový nákup, by nám pred pandémiou v januári 2020 postačovalo z peňaženky vytiahnuť iba 72 eur,“ vyčísli Tomáš Boháček, analytik 365.bank.

Avšak vyššie sumy na cenovkách boli neprehliadnuteľné aj pri ostatných tovaroch, ako sú oblečenie a obuv alebo spotrebiče. To, samozrejme, ovplyvňuje nákupné správanie Slovákov. Až 70 percent z nás muselo pre infláciu obmedziť spotrebu a 80 percent začalo viac vyhľadávať zľavy a výpredaje. „Prieskumy z mája 2022 ukázali, že až 80 percent Slovákov nakupuje viac v akciách a zľavách. Slováci sú ochotní venovať viac času hľadaniu zliav, aby ušetrili peniaze,“ informoval Boháček.

Akciové letáky sa v čase rekordnej inflácie stali najlepšími priateľmi mnohých Slovákov, ktorí si podľa nich dokonca zostavujú svoje jedálničky. Je zrejmé, že zľavy hrajú pri ich rozhodovaní o kúpe významnú úlohu. Slováci v priemere nakúpia až 60 percent produktov v zľavách. Rekordérom v akciovom predaji je Česká republika, kde až 67 percent všetkých potravín sa predá v rámci predajných akcií. „Toto je typické pre celú strednú Európu, časť východnej Európy a Grécko,“ vysvetlil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Niektoré potraviny kupujeme v akciách oveľa viac. Záleží to od výška akcie, ale aj nutnosti. „Napríklad v prípade komodít ako maslo sa zhruba 2/3 predá v predajnej akcii. V prípade akcie si zákazníci kúpia maslo aj do zásoby a doma zamrazia. V prípade napríklad jogurtov je slabý príklon ku konkrétnej značke. Ak chce spotrebiteľ jogurt napríklad s ovocnou zložkou, pozrie, či je niektorý z nich v akcii a podľa toho sa rozhodne. Potom sú samozrejme aj produkty, kde má zákazník obľúbený produkt a prednostne si ho dopraje až vtedy, keď príde do akcie. A nakoniec je množstvo spotrebiteľov, ktorí sa nezaujímajú o akcie, ale nakupujú podľa toho, čo potrebujú,“ podotkol Krajčovič.

Redaktorka denníka Plus JEDEN DEŇ sa preto rozhodla spraviť nákup v troch najväčších reťazcoch. Za5 základných položiek sme vďaka zľavám ušetrili na celkovom nákupe takmer 40 percent výslednej sumy, a to vo všetkých obchodoch. Náš nákupný košík obsahoval rovnaké suroviny, a to pomaranče, mleté hovädzie alebo bravčové mäso, kuracie prsia, smotanu na šľahanie a plátkový syr. Treba však dodať, že nie všetky potraviny, ako napríklad smotana na šľahanie či mleté mäso, mali rovnakú gramáž. Preto sa líšila aj cena v akcii.

Analytik Boháček upozornil na fakt, že z hľadiska marketingu majú predajcovia tendenciu prezentovať ako zľavnené aj ceny, ktoré z historického vývoja nemusia byť nutne nižšie. „Niektorí spotrebitelia, ktorí psychologicky nakupujú iba z dôvodu zľavy, často nedokážu ušetriť, naopak, môžu minúť viac, ako pôvodne plánovali. V niektorých prípadoch môžeme ušetriť aj viac ako polovicu ceny, týka sa to napr. posezónnych výpredajov alebo potravín s blížiacim sa dátumom spotreby či minimálnej trvanlivosti,“ priblížil analytik.

Preto by sme nemali výpredajom úplne podľahnúť. „Nízke cenovky na tovaroch nás môžu totiž natoľko zlákať, že nakúpime aj to, čo nepotrebujeme. A ak dokonca vo väčšom množstve, v našich peňaženkách to môže urobiť nežiaduci a pomerne veľký prievan. Je v poriadku kúpiť zľavnený tovar, po ktorom túžime, ale ktorý sme si pred zľavou nemohli dovoliť kúpiť. Výpredaje tak môžeme využiť na nákup kvalitnejších výrobkov, avšak za menej peňazí. Aj pri výpredajoch platí, že ,radšej kvalita ako kvantita’,“ upozornila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Hlavným faktorom, ktorý motivuje nielen Slovákov vo využívaní akcií a zliav, bola vysoká inflácia, pokles reálnej mzdy a tým kúpyschopnosti obyvateľstva. Inflácia sa v súčasnosti spomaľuje hlboko pod dvojciferné úrovne, ktoré tu boli väčšinu minulého roka. To však podľa názoru analytika nebude nutne znamenať, že by podiel zľavnených nákupov výrazne poklesol. „Keďže disponibilný príjem Slovákov patrí podľa štatistík Eurostatu spolu s krajinami ako Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Grécko k tým najnižším, domácnosti v týchto krajinách sú viac priklonené na šetrnosť pri nákupoch. Jednoducho, ak máte málo peňazí, každé euro, ľudovo povedané, otočíte dvakrát,“ dodal Boháček.

Prečítajte si tiež: