Slováci kraľujú rebríčku návštevnosti lekárov, analytik vidí riešenie: Za toto sa má platiť!

Pandémia COVID-19 zmenila naše správanie v mnohých ohľadoch. Vyzerá to tak, že sme sa viac začali zaujímať o svoje zdravie. V roku 2021 sa frekvencia lekárskych konzultácií medzi členskými štátmi EÚ značne líšila. Priemerný počet konzultácií s lekárom na obyvateľa sa podľa Eurostatu pohyboval medzi 3,5 a 7,8. Spomedzi krajín EÚ vykazovalo najvyššie priemery návštev u lekára Slovensko s 11 návštevami na obyvateľa za rok, nasledovali Nemecko (9,6) a Maďarsko (9,5). Na druhej strane najnižšie priemery konzultácií s lekárom boli zaznamenané vo Švédsku (2,3 konzultácie na obyvateľa).

Existuje viacero dôvodov, prečo Slovensko „kraľuje“ rebríčku počtu návštev na osobu v rámci všetkých krajín EÚ. Jedným z nich je nedostatok lekárov. „V systéme nám chýba niekoľko tisíc lekárov. Už len v primárnej starostlivosti, ktorá má slúžiť ako „strážca“ do špecializovanej a nemocničnej starostlivosti, je odhadovaný deficit okolo 20 % lekárov prvého kontaktu. Ich preťaženie spôsobuje, že si všeobecní lekári nedokážu plniť túto funkciu „gatekeepera“ dostatočne, pretože majú denne aj 50 pacientov v ambulancii. Často sa preto teda stáva, že pacienti sú zbytočne posúvaní špecialistom, ktorí sú  tiež preťažení a posúvajú pacienta k ďalším odborníkom alebo naspäť k primárnym lekárom, čím sa vytvára kolotoč návštev,“ vysvetlil šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

Ďalej je podľa neho na vine zle nastavené financovanie ambulantného sektora. „Cena za niektoré výkony je priam smiešna, čo stimuluje ,točenie' pacientov, čo taktiež v niektorých špecializáciách navyšuje počet návštev oproti požadovanému stavu,“ spresnil analytik.

S vysokou návštevnosťou ambulancií majú veľké skúsenosti aj pediatri. „Rodičia chodia často do ambulancií s deťmi už pri ľahkých príznakoch ochorenia, často má len priesvitný soplík alebo mierne kašle. Dokonca sa stane, že prídu do ambulancie cestou domov zo škôlky „pre istotu". Nevyhodnotia objektívne stav dieťaťa, nepodajú žiadne lieky, nepočkajú, čo sa z choroby vyvinie,“ opísala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu Elena Prokopová.

Tiež sa podľa nej často stáva, že napriek tomu, že ich pediater v ambulancii ubezpečí, že ide len o prechladnutie, navštívia s dieťaťom aj pohotovosť, resp. sa vrátia do ambulancie pediatra do 2 – 3 dní, aj keď sa stav dieťaťa nezhoršil. „Žiadajú mnohokrát antibiotickú liečbu alebo doplnkové, často ,komplexné' vyšetrenia dieťaťa. Nemajú trpezlivosť s ochorením, ani nedokážu prevziať určitú zodpovednosť za ochorenie dieťaťa. Nevedia, ako postupovať pri bežných úkonoch v chorobe - ako je napr. podať lieky na teplotu, kašeľ,“ opisuje pediatrička.

Rozdiel v návštevách lekára medzi nami a severanmi je podľa slov pediatričky výrazný aj pre možnosti. „Je to aj tým, že u nás majú možnosť prísť k pediatrovi, kedy chcú. Nielen keď to potrebujú. V severských krajinách túto možnosť nemajú. S takýmito problémami sa proste k lekárovi nedostanú,“ tvrdí detská lekárka.

Pandémia u nás situáciu ešte zhoršila. „V predcovidovom období sme žili bezstarostne. Covidová konfrontácia nás uviedla do reálneho sveta, že aj my môžeme mať strach o život,“ tvrdí prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, podľa ktorého je kameňom úrazu aj to, že návšteva lekára nič nestojí. „Je to dané historicky. Stále sme počúvali o nároku na zdravotnú starostlivosť, o tom, že je bezplatná a bola aj bez problémov dostupná, na čo si pacienti zvykli. Dnes sa už dostupnosť zdravotnej starostlivosti výrazne zhoršila,“ informuje lekár, s ktorým súhlasí aj zdravotnícky analytik Smatana.

„Zvykli sme si, že všetko máme zadarmo, a preto často zneužívame zdravotný systém aj  banalitami. Ak by sme mali spoplatnené návštevy, čo i len symbolicky, ako bolo za ministrovania p. Zajaca, zbavili by sme sa tzv. ahoj-čau sociálnych návštev, podobne ako sme to pozorovali na štatistikách v rokoch 2004 – 2006,“ myslí si šéf IZP.

Ministerstvo zdravotníctva vidí riešenie preťaženosti slovenských lekárov v presune kompetencií v rámci ambulancie. Pomôcť by lekárom a sestrám mal nový administratívny pracovník. „Časť najmä administratívnej agendy, ktorú dnes vykonáva sestra, by vykonávala administratívna pracovníčka. Sestra by mohla prevziať zase časť z povinností lekára,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.

S týmto návrhom súhlasí aj Šóth, ASL podľa jeho slov po tejto zmene volá už roky. „Je nevyhnutné, aby sme mali dostatok obslužného personálu pre jedného lekára, lebo lekárov je a bude vo svete nedostatok. Potrebujeme, aby na jedného lekára bolo viac než jedna zdravotná alebo praktická sestra. Zvyšuje sa nám elektronizácia a aj dopyt pacientov po elektronických službách. Môžeme predpisovať lieky na základe elektronického dopytu, vystavujeme ePN (začatie, ukončenie). Tieto úkony sú časovo náročné a ak sa chceme venovať pacientom, ktorí potrebujú ošetrenie, musí byť lekár koncentrovaný na pacienta a jeho problémy a nemôže byť vyrušovaný ďalším pacientom a administratívnymi úkonmi. Preto je nutný ďalší personál, aby sme mali na pacientov viac času, mohli sa na nich viac koncentrovať a zvýšili priepustnosť ambulancií,“ vysvetlil prezident asociácie.

V rámci tohto kroku sa podľa Smatanu dá efektívne zapojiť aj lekárenská starostlivosť, podobne ako to je napríklad vo Veľkej Británii alebo v ďalších krajinách EÚ. V štádiu riešenia je napríklad možnosť očkovania v lekárňach.

K tomu však smerujeme len pomaly. Lekárne vďaka novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú poslanci schválili ešte v júni 2023, síce už môžu od 1. januára 2024 očkovať proti chrípke dospelé osoby, no vzhľadom na skutočnosti, že farmaceuti zatiaľ nie sú kompetentní podávať injekčne vakcínu a potrebná bude i novelizácia vyhlášky o správnej lekárenskej praxi (presné definovanie podmienok očkovania v lekárňach), je možné, že reálne sa takéto podávanie vakcín začne realizovať až v roku 2025.

Dôležitá však podľa Prokopovej bude najmä akceptácia týchto postupov ľuďmi. „V tom ja vidím veľký problém. U nás sú ľudia naučení počuť všetko od lekára, len toho sú ochotní akceptovať a aj jeho odporúčania si často overujú u špecialistu. Pre nás by však bola najväčšou pomocou zmena prístupu ľudí k využívaniu zdravotnej starostlivosti. Aby naozaj navštevovali ambulancie a vyhľadávali zdravotnú starostlivosť vtedy, keď je to potrebné. Aby neutekali k lekárovi s každým soplíkom alebo škrabancom,“ dodala pediatrička.

Prečítajte si tiež: