Reklama

Šlofík po obede: Vieme, koľko minút je zdravých a kedy vám už hrozí spánková opica

Zdriemnutie za obedom zvyšuje schopnosť myslieť, tvorivosť aj výkonnosť.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Aj vám sa to stáva? Doobeda ešte v práci fungujete normálne, no po prestávke na obed príde útlm. Niektorí tomu hovoria aj postgastrálna demencia. Ledva hľadíte, oči vám klipkajú, ale vy stále potrebujete podať výkon. Vieme, čo povzbudí váš mozog. A to aj z dlhodobejšieho hľadiska.

Ráno vás naštartuje káva a vy idete naplno. No poobede elán opadne a máte problém sa vôbec sústrediť. Odborníci radia: ak chcete, aby vaša myseľ fungovala tak ako má, doprajte si šlofíka.

Myšlienka siesty nie je nič nové, najmä v teplých krajinách ako je Španielsko či Taliansko na ňu nedajú dopustiť. Výskumníci dlho študovali výhody krátkeho poobedňajšieho spánku. A zistili, že je to celá veda. Vôbec nie je jedno, aký dlhý čas si pospíte. „Zdriemnuť si po obede môže viesť k lepším poznávacím funkciám, pretože má lepšiu spätnú hodnotu ako driemanie počas iných častí dňa,“ uvádza štúdia uverejnená v Journal of American Geriatrics Society. Nie je však jedno, koľko spánku si doprajete, od jeho dĺžky bude závisieť aj vaša výkonnosť.

10 až 20 minút

Tento super účinný šlofík je podľa expertov ideálny na nabudenie pozornosti a energie. Dĺžka tohto spánku vám zvyčajne zabráni dostať sa do štádia REM - z anglického rapid eye movement, kedy sa vaše oči rýchlo mihocú pod viečkami. Vedci veria, že ide o časť spánku, kedy sa nám sníva. Ak poobede ešte potrebujete pracovať, nemali by ste spočinúť na dlhšie. Práve pri 10 až 20 minútovom spánku nebudete mať problém zabehnúť sa po zobudení.

30 minút

Polhodinový šlofík vám môže spôsobiť „spánkovú“ opicu. Niektoré štúdie ukázali, že takáto dĺžka spánku môže zapríčiniť spánkovú inerciu, takzvanú nečinnosť či bezvládnosť, ktorá môže trvať ešte ďalších 30 minút po zobudení. Až po tejto polhodine sa konečne môžu dostaviť posilňujúce účinky šlofíka.

60 minút

Ak máte možnosť dopriať si celú hodinu odpočinku, urobte tak. Jeho dĺžka je najlepšia na zlepšenie pamäte, uchovanie si faktov, tvárí aj mien. Obsahuje spánok pomalých vĺn, teda ten najhlbší typ spánku. Nevýhodou je mrzutosť po zobudení sa.

90 minút

Počas hodiny a pol prebehne celý spánkový cyklus, ľahšie aj hlbšie fázy, vrátane štádia REM, ktoré sa spája so snívaním. Zlepšuje emočnú a procesnú pamäť, napríklad keď sa učíte jazdiť na bicykli či hrať na klavíri. Tiež sa zvýši kreativita. Zvyčajne sa po spánku v tejto dĺžke nedostaví „pospánková nečinnosť“, čiže aj po zobudení môžete opäť hravo fungovať.

Pomôže aj pohyb či slivky

Mnohí z nás si poobedňajší spánok nemôžu dovoliť, hoci po obede majú útlm. Vtedy pomôže krátka prechádzka či vybehnutie po schodoch. Pohybová aktivita podľa lekára prekrvuje mozog a produkuje nové nervové bunky.

Ak ale nemáte priestor ani na to, skúste to so sušenými slivkami. Pomáhajú efektívne myslieť vďaka látke bór. Ľudia s jej nedostatkom trpia zníženou pozornosťou alebo majú zhoršené myslenie. „Veľké množstvo tejto látky obsahujú aj sušené hrozienka, mandle, arašidy či brokolica,“ viedol lekár Tomáš Kampe pre tasr.

Nezabúdajte, že váš mozog potrebuje aj cukry a vitamíny B a E, železo a selén. Podporujú nervový systém a znižujú mieru únavy.