Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. Molekulárna biologička Ľubmíra Tóthová je laurátkou ocenenia ESET Science Award z roku 2019 v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov.

Môžu sliny liečiť? Napríklad zvieratá si zvyknú lízať rany... 

- Sliny síce obsahujú viaceré antibakteriálne látky, ale vzhľadom na množstvo mikroorganizmov v slinách určite neodporúčam lízanie rán, vhodnejšie je vypláchnutie rán čistou vodou a prekrytie čistými štvorcami a to nielen u ľudí ale aj u domácich miláčikov.

Môžeme sa z niekoho slín nakaziť napríklad pri bozkávaní?

- Samozrejme, v slinách aj u zdravých ľudí je niekoľko stovák druhov baktérií a zrejme ešte viac vírusov. Sliny teda môžu byť aj zdrojom infekcie. Obličkové choroby (na ktoré sa vedkyňa prevažne zameriava, pozn. red.) ale bozkávaním zrejme nedostanete. Pri infekčných chorobách záleží aj na detailoch ako napríklad dĺžka bozkávania či jeho intenzita.

Čo sa v slinách nachádza?

- Prevažnú časť sliny tvorí voda, zvyšok sú elektrolyty, mucíny a enzýmy, ktoré uľahčujú prehĺtanie a trávenie potravy, antimikrobiálne látky na ochranu organizmu, rôzne nízkomolekulové látky ale aj DNA. Nachádzajú sa tam ale aj baktérie, vírusy i zvyšky jedál. Preto sliny predstavujú pomerne komplexnú tekutinu. Celkovo sa v sline nachádza niekoľko tisíc látok potencionálne využiteľných ako biomarker rôznych chorôb.

Prečo ste sa rozhodli venovať práve diagnostike zo slín a nie napríklad z krvi?

- Odber slín je jednoduchý, bezbolestný a nevyžaduje návštevu lekára. Na Slovensku máme totiž stále problém „nalákať“ pacientov na preventívne prehliadky do ambulancií, pomôcť by preto mohli jednoduché domáce testy. Aktuálne sa na našom ústave zaoberáme možnosťou diagnostiky chorôb obličiek pomocou analýzy slín. Stanovenie biomarkerov v slinách umožňuje neinvazívnu diagnostiku, čo je nesmierne dôležité pre rozšírenie skríningu a pre monitoring chorôb, vrátane tých obličkových.
(pozn. BIOMARKER – látka, ktorú je možné objektívne merať a umožní diagnostikovať, predpovedať začiatok alebo progresiu chorôb.)

Nakoľko sú sliny spoľahlivým zrkadlom zdravia?

- To práve skúmame. Zloženie slín ovplyvňuje množstvo faktorov – pohlavie, vek, liečivá a samozrejme aj zdravotný stav organizmu. Na druhej strane, aj spôsob odberu a spracovanie vzorky slín v laboratóriu môže ovplyvniť analyzovaný biomarker. Aby diagnostika zo slín mohla byť spoľahlivá, je preto pre každý nový biomarker v slinách dôležité vedieť, ktoré faktory a akým spôsobom ho ovplyvňujú. Až keď tieto technické detaily vyriešime, môžeme sa vrhnúť do klinického výskumu.

Čo presne v slinách hľadáte vy?

- Choroby obličiek predstavujú závažný medicínsky, ale aj ekonomický problém. Chronické zlyhávanie obličiek možno riešiť napokon len transplantáciou alebo nákladnou dialýzou. Prevencia a včasný záchyt rozvíjajúcich sa chorôb obličiek by však mohol zlepšiť prognózu pacientov. Kreatinín a močovina sú štandardne analyzované v krvi, ale my ich vieme odmerať aj v slinách. Aj vďaka fungujúcej spolupráci s viacerými zahraničnými (doktor Milan Chromek Švédsko, profesor David Hunstad USA) a domácimi klinickými pracoviskami (profesorka Ľudmila Podracká, profesor Ján Breza) sa zameriavame na využitie slín pri diagnostike obličkových chorôb. 

Ako by to mohlo pomôcť pacientom s obličkovými chorobami?

- Kreatinín a močovina sa neustále produkujú v našom organizme a z tela sa vylučujú obličkami. Ak sú však obličky poškodené, nie sú schopné tieto látky odstraňovať, a preto dochádza k ich hromadeniu. Obličkové zlyhanie je sprevádzané zvýšenými koncentráciami kreatinínu a močoviny v krvi, ale aj v slinách. Pacienti so zlyhávaním obličiek musia byť často monitorovaní a na to sa teraz používajú opakované odbery krvi. Neinvazívny monitoring prostredníctvom analýzy slín by im určite zjednodušil život.

Ako konkrétne raz môžu také testy zo slín fungovať, kúpime si ich v obchode a urobíme si test doma? 

- Výsledná aplikácia nezávisí len od nás. Spolupracujeme so výskumnou skupinou z Taiwanu, ktorá pripravuje prístroj na okamžitú jednoduchú analýzu markerov obličkových funkcií. Oslovili nás, lebo ich zaujali naše publikované práce o močovine a kreatiníne v slinách. Je ale možné, že napokon budú mať pacienti prúžky meniace farbu. Podobne funguje už viacero domácich testov, napr. test na CRP, drogy, alebo prítomnosť vírusu SARS2 či HIV. Alternatíva je taká, že si pacient sliny odoberie v pohodlí domova a odošle skúmavku do laboratória. Následne bude výsledok testu doručený lekárovi, ktorý ho skonzultuje s pacientom. To by mohlo fungovať zrejme už dnes.

Kedy by mohli byť reálne?

- Myslím, že do 2-3 rokov bude na trhu test na diagnostiku a monitoring obličkových chorôb zo slín. Pracujeme intenzívne na tom, aby mal čo najlepšie diagnostické parametre, lebo aj, hoci nie len, od nich závisí, ako sa bude využívať v praxi.

Aké všetky ochorenia už vedci dokážu vyčítať zo slín?

- Napríklad aj prítomnosť vírusu SARS2 alebo HIV, prípadne baktérií spôsobujúcich zubný kaz alebo choroby parodontu. Vieme ale už dlhšie zisťovať hormonálne poruchy, na základe nízkej alebo vysokej koncentrácie testosterónu alebo kortizolu v slinách. Komerčne dostupné sú samozrejme aj genetické testy, ktoré využívajú prítomnosť DNA v slinách, a sledujú genetické varianty spojené s rizikom rôznych chorôb. Sliny sa bežne používajú aj na toxikologickú detekciu rôznych drog. Zoznam biomarkerov v slinách sa neustále predlžuje.

Prečo ste sa rozhodli práve pre obličkové ochorenia? Sú v našej populácii rozšírené alebo neskoro diagnostikované?

- Chronické choroby obličiek, aj keď sa o nich málo hovorí, predstavujú závažný klinický problém, na celom svete, nielen na Slovensku. Mnohokrát sa zachytia až v neskorších štádiách, kedy je už funkcia obličiek znížená viac ako o polovicu. Nefrológovia po celom svete preto hľadajú skoré markery, ktoré by choroby obličiek odhalili skôr. My ich hľadáme na rozdiel od ostatných v slinách. Funkcie obličiek u týchto pacientov musia byť pravidelne monitorované, preto sú u nich potrebné časté odbery krvi. Využitie sliny v rutinnej praxi by odbery krvi mohlo výrazne redukovať. Preto podľa nás má význam zamerať sa práce na využitie slín v nefrologickej diagnostike.

Mohlo by vás zaujímať: