Zažili úspech v cudzine, no vrátili sa domov: Jasný odkaz pre všetkých Slovákov v zahraničí!
3. 6. 2019, 12:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 0:34)

Zdroj: Matej Jankovič
Už 15 rokov sme súčasťou Európskej únie. To mnohým Slovákom otvorilo dvere do zahraničia. Odišlo ich už viac ako 300–tisíc. Často sú to šikovní a vzdelaní ľudia, ktorí by mohli Slovensko posunúť ďalej, takže nám chýbajú. Lenže pribúda aj tých, ktorí sa už z cudziny vrátili späť. Rozhodne to neľutujú a odkazujú aj ostatným, aby nečakali a skúsili to doma!

Zdroj: archív

Zdroj: Matej Jankovič

Zdroj: Matej Jankovič
Galéria k článku
Okrem spomínaných 300-tisíc Slovákov, ktorí odišli do zahraničia natrvalo, ďalších 140-tisíc dochádza do cudziny za prácou. Už aj študenti stredných škôl pokukujú po vzdelávaní v iných krajinách. Približne 17 % z nich po maturite odchádza na zahraničné univerzity. Príčiny odchodu zo Slovenska sú rôzne. „V minulosti bola kľúčovým faktorom nezamestnanosť, regionálne rozdiely, rozdiel medzi ponukou a dopytom na trhu práce. U mladých je to aj túžba skúsiť a zažiť niečo nové,“ vysvetľuje Lucia Mýtna Kureková.
Študovala v Budapešti a späť na Slovensko ju pritiahla zaujímavá pracovná ponuka výskumníčky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Späť prichádzajú aj ďalší, ale ešte stále je veľa tých, ktorí už o návrate z cudziny ani neuvažujú. „Mnohých odrádza korupcia, radikalizácia spoločnosti, netolerancia voči inakosti a nízka životná úroveň ľudí,” hovorí Viktória Skřivánková z neziskovej organizácie LEAF, ktorá pracuje so Slovákmi v zahraničí.
Mladých lákajú za hranice kvalitnejšie školy aj možnosť študovať odbory, ktoré u nás nie sú. „Vedia, že mať diplom z prestížnej vysokej školy bude pre nich v budúcnosti prospešné,“ doplnila Lucia. Napriek týmto znepokojujúcim správam ešte nič nie je stratené. Z prieskumu medzi Slovákmi v cudzine totiž vyplýva, že im návrat na Slovensko neprekáža, mnohí by ho dokonca uvítali, lebo chcú byť bližšie k rodine. Ich návrat by si želali aj firmy.
Na Slovensku klesla nezamestnanosť už pod 5 percent a mnohé odvetvia bojujú s nedostatkom pracovníkov. „Naši krajania žijúci v zahraničí vedia desaťkrát spadnúť a jedenásťkrát sa zdvihnúť ešte silnejší, pretože nič iné im neostáva. Nikto ich tam nezachráni, vedia sa prispôsobiť zmenám, sú zvyknutí na iné kultúry a sú samostatní,“ hovorí Juraj Probala z firmy T-Systems, ktorej sa podarilo na východné Slovensko pritiahnuť stovky našich IT pracovníkov. Pomôcť Slovákom pri návrate domov môže aj iniciatíva Vráťsa.sk, ktorá ponúka vyše 100 pracovných pozícií. Zapojiť sa do nej môžu aj firmy, ktorým chýbajú ľudia.
Dominika Žiaková, ekonómka
Študovala ekonómiu a čínštinu na Taiwane, vrátila sa v roku 2016 a odvtedy sa vypracovala zo stážistky na head of investor relations v IPM, investičnom fonde. „Videla som tu spojenie osobného a pracovného života. Keby som robila moju prácu v zahraničí, tak by som za ňu iba zarábala, tu má akoby väčšiu pridanú hodnotu,“ hovorí Dominika. „Chýbala mi rodina, byť s nimi v rovnakom časovom pásme, možnosť ísť do Tatier, vidieť prírodu,“ dodala.
Zdroj: Matej Jankovič
Dominika Žiaková
Adam Haviar, manažér
Žil a študoval v Amerike, končil minulý rok University of Warwick v Anglicku, teraz je na ročnom graduate placemente v O2, popritom rozbieha projekt mentoringu pre vysokoškolákov. „Bolo viac dôvodov, prečo som sa rozhodol vrátiť. Jedným z hlavných bolo, že mi chýbalo Slovensko, rodina, priatelia, čo je v mojom živote dôležité. A tiež som dostal zaujímavú pracovnú ponuku,“ hovorí Adam.
„V Anglicku absolventi často nastupujú na pozície, kde sa musia prebojovať medzi tisíckami študentov. Ja som dostal jedinečnú ponuku,“ upresňuje. „V zahraničí som sa naučil veľmi veľa z ľudskej stránky, či už je to samostatnosť, alebo schopnosť vychádzať s ľuďmi, ktorí sú iní ako ja,“ dodal.
Zdroj: Matej Jankovič
Adam Haviar
Petra Kotuliaková, IT pracovníčka
Na Slovensko sa vrátila z Paríža pred 16 rokmi. Založila organizáciu Aj Ty v IT, ktorá sa venuje dievčatám a ženám, ktoré študujú informatiku. „Na Slovensku sa presadíte ľahšie ako v zahraničí. Dostanete sa ku kontaktom, ktoré potrebujete, a so skúsenosťami a know-how zo zahraničia ľahšie objavíte dieru na trhu,” hovorí Petra z Aj Ty v IT, ktorá ani po rokoch neľutuje, že vymenila Paríž za Bratislavu. „Áno, malo to aj svoje úskalia. Byt na predmestí Paríža sme vymenili za panelák v Petržalke. Aj tak by som však nemenila. Tu stretnete kamarátov a známych kedykoľvek vyjdete z domu do mesta.“
Zdroj: Matej Jankovič
Petra Kotuliaková
Adela Zábražná, manažérka
Študovala v Prahe a Belgicku. Dlhé roky žila aj v Škótsku, Taliansku a vo Francúzsku. Pred dvomi rokmi sa vrátila na Slovensko a pracuje na vedúcej pozícii pre Slovenskú alianciu pre inovatívnu ekonomiku. „Odišla som do Prahy, ktorá mi ponúkala z môjho pohľadu lepšie vzdelanie. Do Belgicka som odišla na ďalšie štúdium,“ hovorí Adela. Domov ju pritiahlo viac dôvodov. „Bola to kombinácia výbornej pracovnej ponuky a ťahalo ma to domov. Som z Myjavy a na kopaniciach to mám veľmi rada.“
Zdroj: Matej Jankovič
Adela Zábražná
Barbora Figľušová, čučoriedkarka
Vyštudovala diplomaciu a medzinárodné vzťahy v Banskej Bystrici. Cestovala a pracovala v USA a vo Veľkej Británii, ale napokon sa rozhodla podnikať na rodnom Horehroní, kde vybudovala Čučoriedkovo. Bola ocenená titulom Podnikateľka Slovenska 2018. „Zahraničie mi neprinieslo takú pracovnú príležitosť, ktorá by ma utvrdila v tom, že tam chcem zostať, že sa mi tam splnia sny. Práve tým, že som vyrastala v poľnohospodárskej rodine, ťahalo ma to domov. A s tým súvisí aj všetko, čo mám rada - ľudovú kultúru, folklór. Poriadne folklórne slávnosti alebo tradičné jarmoky v zahraničí nenájdete,“ povedala Barbora.
Zdroj: archív
Barbora Figľušová