Seizmológ po zemetrasení v Turecku: V TÝCHTO dovolenkových destináciách tiká časovaná bomba!

– Zemetrasenia sa predpovedať nedajú. Existujú katalógy zemetrasení, ktoré sú akýmsi archívom a databázou zemetrasení. Na základe týchto informácií je možné vykonať rôzne pravdepodobnostné výpočty očakávaných zemetrasení z dlhodobého hľadiska v danej seizmoaktívnej zóne a odhadnúť ich účinky v regióne. O prvom silnom otrase sa dá tvrdiť, že tureckí odborníci v tomto regióne predpokladali zemetrasenie s magnitúdou 7 až 7,4 v nejakom časovom horizonte, možno až desiatok rokov. S tým, že jedno silné zemetrasenie po pár hodinách aktivuje ďalší zlom, na ktorom dôjde k druhému zemetraseniu takmer identickej veľkosti, však nikto nerátal.

– Pozdĺž severného Turecka sa ťahá severoanatolský zlom, ktorý má oveľa väčšie rozmery ako východoanatolský, na ktorom vznikol práve ten najsilnejší otras. Tureckí seizmológovia, ako aj iní odborníci očakávali a stále očakávajú veľké zemetrasenie práve na severoanatolskom zlome v blízkosti Istanbulu. Z tohto hľadiska ich nedávne zemetrasenie prekvapilo.

– Je veľa krajín, ktoré sú seizmicky oveľa aktívnejšie ako naše územie, dokonca patria medzi najaktívnejšie seizmické zóny, ako napríklad práve Turecko, Taliansko, Grécko atď. Vo všetkých týchto oblastiach pravdepodobne k veľkým ničivým zemetraseniam dôjde aj v budúcnosti, nedá sa však povedať presne kedy a kde.

– Zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska a magnitúdou 7,8 sa dá prakticky vylúčiť. V minulosti na území Slovenska došlo k zemetraseniam, ktoré si vyžiadali obete a spôsobili veľké škody. Najničivejšie takéto zemetrasenie bolo v roku 1763 s epicentrom pri Komárne a odhadovanou magnitúdou 5,8 – 6,2, ktoré si vyžiadalo podľa najnovších poznatkov 200 až 300 obetí, zničilo 7 kostolov a približne 300 domov.

– Určite budova postavená s plne antiseizmickým dizajnom. Pre zaujímavosť, aj staroveké civilizácie vedeli postaviť budovy, ktoré prežili silné zemetrasenia. Ich trik spočíval v tom, že nepoužívali spojovací materiál medzi jednotlivými stavebnými kameňmi, ktoré boli rôznych tvarov a veľkostí.

– Medzi najviac seizmicky aktívne oblasti Slovenska patria oblasť Malých Karpát, okolie Komárna, oblasť stredného Slovenska – Horehronie, oblasť Žiliny a oblasť Vihorlatských vrchov, ale aj iné regióny, kde sa raz za čas vyskytnú zemetrasenia, ktoré sú aj pocítené obyvateľmi Slovenska. Sem patria napríklad Horná Nitra, Stredné Považie či Orava.

Prečítajte si tiež: