Grilovačku vám môžu narušiť baktérie a parazity! Šéfkuchár prezradil svoj trik: Stačí jedna vec

Škodlivé baktérie, vírusy, parazity a chemické látky, ktoré môžu byť príčinou rôznych črevných chorôb, sa prenášajú najmä rukami a kuchynskými pomôckami. Citlivé na kontamináciu sú najmä surové mäso, vajcia či nepasterizované mliečne výrobky. Nebezpečné ochorenia si však môžeme privodiť aj zjedením neumytej zeleniny a ovocia.

„Na správnu hygienu pri príprave jedla a dostatočnú tepelnú úpravu surovín by sme mali dbať za každých okolností a v každom ročnom období. V lete sa však riziko kontaminácie potravín výrazne zvyšuje. Apelujeme preto na ľudí, aby dodržiavali zásady správneho skladovania a prípravy jedál, a vyhli sa tak nepríjemným ochoreniam, ako je napríklad salmonelóza,“ hovorí Denisa Petrakovičová, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu na ministerstve pôdohospodárstva.

Medzi najznámejšie a najčastejšie patogénne mikroorganizmy, ktoré môžu obsahovať kontaminované potraviny, patrí salmonela. „Každoročne spôsobí v Európe až 91-tisíc prípadov salmonelózy. Zdrojom nákazy sú surové potraviny, predovšetkým produkty z hydiny, morské živočíchy, nedostatočne tepelne upravené vajcia, zmrzlina, nepasterizované majonézy či krémové zákusky,“ vysvetľuje Petrakovičová.

Potrápiť nás však môže aj baktéria E.coli či rôzne potravinové alergény. Zdraviu škodlivé látky sa môžu v jedle objaviť aj pri nevhodnom spracovaní potravín. Pri opekaní či grilovaní sa odporúča jedlo nespáliť, ale len jemne prepiecť, a nepreháňať to s vyprážaním.

V potravinách obsahujúcich väčší podiel škrobu sa totiž počas spracovania pri teplotách vyšších ako 120 °C tvorí chemická látka akrylamid, ktorý podľa výskumov zvyšuje riziko vzniku rakoviny. „Nebezpečné je grilovanie aj preto, že pri vysokých teplotách vznikajú škodlivé látky, napr. polyaromatické uhľovodíky, ktoré významne zvyšujú riziko vzniku rakoviny,“ vysvetlila Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.

Grilovať by sa podľa nej mali len kvalitné potraviny ako netučné mäso či zelenina. Určite neodporúča grilovať mäso vytiahnuté z mrazničky. „Mrazené mäso by sa nemalo grilovať, pretože by mohlo vnútri ostať surové. Ak už chcete grilovať mrazené mäsové výrobky, pred grilovaním je potrebné ich rozmraziť," podotkla.

Rozmrazovanie však treba mať pod kontrolou. Pozor si treba dávať na to nedobrovoľné, a teda už pri prevoze potravín z obchodu domov. „Ak je horúco, stačí aj ak necháte mäso dve – tri hodiny v aute alebo na kuchynskej linke a môže dôjsť k premnoženiu všeobecných mikroorganizmov alebo k skvaseniu mäsa,“ podotkla Katarína Fašiangová, riaditeľka odboru bezpečnosti potravín a výživy na rezorte pôdohospodárstva.

Šéfkuchár Michal Konrád preto radí prepravovať jedlo v termoboxoch: „Na bežný nákup stačí aj termotaška z obchodu, ktorá dokáže tiež pekne udržať chlad.“

Ak chcete životnosť mäsa predĺžiť, aspoň kým rozpálite gril, pomôže jednoduchý trik. „Je to veľmi jednoduché. Rozmixujte si cesnak, cibuľu, pridáte trocha kečupu a horčice. Aj tieto prísady, keď ich zmiešame a zakomponujeme do mäska, slúžia ako jemný konzervant. Predídeme tomu, že sa to môže pokaziť,“ poradil šéfkuchár Konrád.

Pri grilovačke by sme okrem nášho zdravia mali myslieť aj na zdravie planéty. Upozorňuje na to aj herečka Zuzana Vačková, ktorá na záhradné grilovačky nedá dopustiť. Zásadné je odpad správne roztriediť. „Niekedy mám aj ja problém, kam ktorý obal vyhodiť. Snažím sa však zapojiť zdravý rozum. Naučila som sa, že napríklad fľašu od oleja po použití nemusím oplachovať, spravia to za mňa na oplachovacej linke, a že z banánovej šupy treba odlepiť nálepku predtým, ako ju hodím do bioodpadu,“ povedala herečka.

Z najaktuálnejších výsledkov celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré zverejnil Eurostat, vyplýva, že na Slovensku sme v roku 2020 vyhodili až 456-tisíc ton potravín, čo je približne 83 kg na obyvateľa.

Až 78 % potravinového odpadu pritom pochádza z domácností, najčastejšie vyhadzujeme zvyšky uvareného jedla, chlieb, pečivo, ovocie a zeleninu. „Vraj priemerný človek vyhodí až tretinu jedla. To je ako keby sme si kúpili tri plné tašky jedla a jednu hneď hodili do koša,“ priblížil šéfkuchár Michal Konrád.

Ideálnym riešením je odpad vôbec netvoriť. „Aj zvyšky sa dajú využiť. Takmer všetku zeleninu viete vykvasiť. Ak nám v kuchyni zostane napríklad nasekaná červená kapusta, nasolíme ju, zavákuujeme a necháme vykvasiť. A máme zdravú, super vec, ktorá nám obohatí ďalšie recepty,“ radí šéfkuchár.

Istému objemu odpadu sa vo výsledku zrejme vyhnúť nedá, keď už však nejaký odpad v kuchyni vznikne, je dôležité ho správne vytriediť.

Potravinový odpad patrí do triedeného zberu kuchynského bioodpadu. Ten je vo väčšine miest a obcí zavedený od 1. 1. 2021, od začiatku tohto roka sa pridali aj Bratislava a Košice. „Ľudia si na nový systém triedenia kuchynského bioodpadu postupne zvykajú. Ešte neprešlo dosť času na to, aby sme hodnotili prvé celoslovenské výsledky. Ale už teraz vieme povedať, že na skládkach končí čoraz menej odpadu. Môže to byť výsledkom nielen toho, že sa v triedení odpadov neustále zlepšujeme, ale aj v zavedení zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie ENVI - PAK.