Rada informuje verejnosť o svojom hodnotení rozpočtu vždy ešte pred jeho samotným prerokovaním v parlamente. „My máme nastavovať zrkadlo vláde a hovoriť o tom, aký je vývoj verejných financií. Ale sme určitým spôsobom obmedzení v tom, aby sme hovorili o konkrétnych opatreniach, keďže to závisí aj od toho, či máme ľavicovú alebo pravicovú vládu. Napríklad ľavicové vlády sa skôr sústredia na dane, pravicové možno viac na výdavky,“ hovorí predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

Rada však pozitívne vníma, že vláda deklaruje plán ozdravenia verejných financií. Na budúci rok by deficit verejných financií podľa odhadu rady vytvoreného na základe predloženého rozpočtu mohol dosiahnuť 4,5 % HDP. „Dosiahnutie tohto deficitu je však realistické len v prípade nečerpania rezervy na nové výdavky, keďže už predpokladáme riziká vo výbere daní, ako aj v zdravotníctve. Vládou rozpočtovaný deficit je na úrovni 4,7 % HDP, čo je mierne viac, ako predpokladáme my,“ vraví analytik. Ako vzápätí dodáva, na roky 2026 a 2027 chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie cieľov vlády. „Potreba dodatočnej konsolidácie je nevyhnutná a vláda by ju nemala odsúvať až do volebného roku, ale sústrediť najmä do roku 2026 vzhľadom na politický cyklus, ako aj s ohľadom na kulminujúce zdroje z Plánu obnovy v roku 2026, ktoré by dosah konsolidácie mohli znížiť,“ uvádza Ján Tóth.

Pri opatreniach na príjmovej stránke je podľa neho dôležité, aby čo najmenej znižovali budúci ekonomický rast. Práve ten prináša dodatočné daňové príjmy, ktoré pomáhajú ozdravovať verejné financie. „Na strane príjmov sa skôr odporúčajú dane z pasivity, čiže niečo ako daň zo spotreby, majetku, negatívnych externalít. A neodporúča sa zdaňovať aktivitu a podnikanie. Tak isto sa neodporúča zdaňovať prácu, čiže zvyšovať daň z príjmu fyzických osôb alebo odvody,“ približuje.

Na strane výdavkov Rada odporúča nešetriť na investíciách, ale na bežných výdavkoch. Na to, aby šetrenie bolo dlhodobo udržateľné, je podľa Tótha vhodné, aby sa opatrenia robili na základe analýz a auditov. Pripomenul, že k dispozícii sú viaceré analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) o tom, ako danú verejnú službu robiť lacnejšie, prípadne ako robiť lepšiu službu za rovnaké peniaze. „Vláda by mala oveľa viac využívať dostupné analýzy ÚHP a znižovať výdavky adresne,“ zdôrazňuje Tóth.

Návrh rozpočtu podľa odhadu RRZ prispieva k zlepšeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 1,4 % HDP. Pozitívny príspevok vo výške 1,3 % HDP má najmä prijatie konsolidačného balíčka vzhľadom na jeho trvalý charakter. Na druhej strane je pretrvávajúcim nedostatkom nezostavenie rozpočtu v súlade s rozpočtovými cieľmi na roky 2026 a 2027, keďže na tieto roky chýbajú konkrétne konsolidačné opatrenia. V návrhu rozpočtu tiež chýba transparentný pohľad na zapracované opatrenia najmä na výdavkovej strane.

Chýbajúce opatrenia priznáva v návrhu rozpočtu aj vláda a uvádza, že bez ďalších opatrení by bol deficit v rokoch 2026 a 2027 okolo piatich percent. Rástol by aj dlh, podľa rozpočtovej rady by v roku 2027 dosiahol 64 % a o rok neskôr takmer 66 %.

Rozpočtová rada očakáva na budúci rok päťpercentnú infláciu a reálny rast ekonomiky okolo 2 percent. Rizikom je možná obchodná vojna aj slabšia výkonnosť zahraničných ekonomík, ale aj reakcia podnikateľského sektora na konsolidačný balík. Budúci rok bude mať negatívny vplyv najmä vyššia DPH, v ďalších rokoch už aj vyššie firemné dane.