Rok od vypuknutia pandémie na Slovensku: Jakub bol prvý nakazený, prešiel si peklom!
6. 3. 2021, 7:00 (aktualizované: 28. 4. 2021, 13:30)

Presne pred rokom 6. marca 2020 Slovensko obletela správa o prvom prípade zákerného vírusu na Slovensku. Oči celej krajiny sa upreli na dedinu Kostolište pri Malackách, odkiaľ pochádzal „pacient nula”. Vtedy asi nikto neveril, ako radikálne pandémia zmení život na celom Slovensku, no ľudia v obci, ktorá si zaknihovala neslávne prvenstvo, zažili ešte ťažšie chvíle. Vybrali sme sa na Záhorie zistiť, aká je tam nálada po roku. Dedinčania a aj starosta majú minuloročný marec stále v živej pamäti.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Galéria k článku

Príchod koronavírusu na Slovensko ohlásil vtedajší premiér Peter Pellegrini (Hlas-SD): „Pacientom je 52-ročný muž, ktorého syn bol pred pár dňami v Taliansku. Pochádzajú z lokality neďaleko Bratislavy.“ Išlo o Antona z obce Kostolište. Na ďalší deň bol COVID-19 potvrdený aj jeho manželke a aj synovi Jakubovi, ktorý si tento „suvenír“ pravdepodobne priniesol z Benátok. Spolu s priateľkou tam boli na výlete v polovici februára. Jakub bol preto označený ako „pacient nula“.
Rodina pochádza dediny, ktorá leží len pár desiatok kilometrov od hlavného mesta. Rok od udalosti sme sa prišli na vlastné oči pozrieť, aká je nálada v obci, čím si prešli jej obyvatelia a čo sa tu za ten čas zmenilo. V čase sprísneného lockdownu boli ulice vyľudnené. Zopár ľudí sme stretli len pred obchodom. Všetci si na minuloročnú jar dobre spomínali, no asi najživšie ju má v pamäti starosta Hubert Danihel: „Veľmi dobre si zapamätám dátum 6. 3. 2020, keď naša obec získala neslávne prvenstvo. Kiež by to bolo radšej v niečom inom.“

O tom, že vírus je už aj na Slovensku sa dozvedel z médií. Vtedy ešte netušil, že prvých nakazených osobne pozná. „Nenapadlo by mi, že pacient nula je priamo z našej dediny. To som zistil o niekoľko hodín neskôr, keď už ma „bombardovali“ redaktori z rôznych tlačovín a televízií,“ dodal.
Najväčším problémom bol nedostatok informácií. „Nikto to nevidel, len sme o tom doposiaľ počuli, ale nevedeli sme, ako sa správať, nakoľko aj z vyšších úradov sme dostávali len strohé informácie, aké postupy a opatrenia máme prijať v rámci vedenia obce,“ spomína starosta.
Krízový štáb obce Kostolište v spolupráci s krízovým štábom mesta Malacky ešte v tento „pamätný deň“ prijal viacero opatrení. „Okamžite sme uzatvorili školy, škôlky, pohostinstvá a priestory pre spoločenské stretávanie. Doteraz si myslím, že sme ukázali Slovensku spôsob, aké opatrenia prijať a tak zamedziť šíreniu,“ uviedol Danihel.
Článok pokračuje na ďalšej strane: Ako si na marec 2020 spomínajú obyvatelia obce a čím si prešiel pacient nula? »
Panika vraj v obci nenastala, ale začali sa šíriť obavy z neznámeho. „Ten začiatok tu bol dosť napätý a všetci sme dúfali, že to čoskoro odíde,“ spomína obyvateľka obce Ružena (69). V obchode sa okamžite vykúpila múka, toaletný papier a dezinfekčné prostriedky. Ľudia sa báli, že sa nákaza rozšíri po dedine. „Mali sme proti tomu rešpekt, osobne som sa veľmi zľakla, keď som sa to dozvedela. Rozprávalo sa o tom všade. Ale každý sa správal tak, ako sa odporúčalo, všetci sme sa chránili,“ opísala nám Hana (39).
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Obyvateľku obce Hanu (39) vyľakalo, keď sa dozvedela, že prvý pacient je priamo z ich obce.
Rodina pacienta mala podľa starostu dobré susedské vzťahy s okolitými rodinami na ulici, kde bývajú. „Samozrejme, že susedia mali obavy o svoj zdravotný stav. Bolo málo informácií o karanténe, priebehu ochorenia. Horúce linky na Úrade verejného zdravotníctva boli stále obsadené, takže ja som bol ich radca po telefóne,“ spomína starosta.
Susedia sa však i napriek strachu k prvému pacientovi zachovali vraj ukážkovo. Kto mohol, pomohol, nosili rodine nákupy a zaujímali sa o ich zdravotný stav. Našli sa však aj takí, ktorí ich obviňovali. „Mám informácie, že dostávali esemesky od nejakých ľudí, ktorí im vypisovali nepekné správy, čo nerobilo dobre ich duševnému stavu a zdravotnej pohode. Dnes si na tieto udalosti nespomenie už nikto, pretože sme sa dostali do víru udalostí, že pozitívna osoba v našom susedstve už nie je žiadna senzácia a počty nakazených sú diametrálne odlišné od tých pred rokom,“ spomenul starosta. Oslovili sme aj samotného pacienta. Ten nám len odpísal, že si váži náš záujem, no k veci sa nechce vyjadriť.
Článok pokračuje na ďalšej strane: ODKAZ od prvého pacienta pre všetkých Slovákov! »
Vlani v marci bolo na celom svete asi 100-tisíc nakazených. Dnes sa len na Slovensku nakazilo už takmer 320-tisíc ľudí a každý deň pribúdajú ďalšie tisícky. Pred rokom sa ľudia na pandémiu pozerali odlišne.
„Občania sa zomkli, začali šiť rúška pre starších občanov, dobrovoľníci nosili nákupy ľuďom, aby sa zbytočne nestretávali s druhými v obchodoch, všetko bolo zatvorené, podniky, obchody, firmy, všetci boli doma. Nikto nenadával, nereptal, každý mal k pandémii rešpekt,“ povedal starosta s tým, že práve rešpekt proti nákaze dnes mnohým chýba, čo je podľa neho obrovská chyba.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Starosta Kostolišťa by si želal, aby ich dedina mala prvenstvo radšej v niečom inom.
Na záver dodal starosta aj odkaz od prvého pacienta nula na Slovensku: „Rodina pacienta nula sa má dnes dobre, našťastie ani spomínaná osoba nemá žiadne trvalé zdravotné následky a snaží sa žiť život naplno, pretože, ako mi sám povedal, veľa vecí si vtedy uvedomil a odkazuje všetkým, že korona nie je žart.“
Článok pokračuje na ďalšej strane: Exkluzívny rozhovor so starostom Danihelom - Ani po roku nemajú pokoj! »
Koronavírusu sa v Kostolišti nezbavili ani po roku. Nových prípadov im stále pribúda a starosta obce Hubert Danihel dennodenne striehne na svojich občanov, aby boli disciplinovaní a hnusobu čím skôr zo svojej obce nadobro vyhnali.
Máte aktuálne veľa prípadov vo vašej obci?
- Je toho stále veľa, už počas Vianoc som bol tiež pozitívny aj celá moja rodina. Teraz mám v karanténe suseda s rodinou, cez plot mu nosím nákupy, minule mi volal večer o 19.00 h, že potrebuje lieky, tak som hľadal otvorenú lekáreň.
Zhoršuje sa situácia v poslednom čase?
- Po plošnom testovaní na prelome októbra a novembra sme mali na 1 500 testovaných 9 pozitívnych. Teraz testujeme každý týždeň a máme oveľa vyššie čísla.
Cítite, že ľuďom sa už nechce opatrenia dodržiavať?
- Ľudia by ich aj dodržiavali, ale tu je iný problém. Povedzme, že jeden člen rodiny je pozitívny, no zvyšok nie. Teraz oni majú dilemu. Mám ostať doma? Veď musím ísť do roboty. Istým spôsobom tých ľudí chápem.
Máte takých aj vo vašej obci?
- Jeden môj kamarát nastúpil do novej práce potom, čo bol asi 5 mesiacov nezamestnaný. A hneď na to sa nakazila jeho žena. Bál sa, že keď nahlási šéfovi po pár dňoch, že ide do karantény, tak ho hneď vyhodia. Nakoniec sa so šéfom dohodli, niektorí zamestnávatelia však nemusia byť takíto chápaví. A hlavne teraz, keď je o robotu núdza.
Myslíte, že druhé výročie už bude bez koronavírusu?
- Ťažko povedať. Uvidíme, keď sem prídete o rok.
Prečítajte si tiež: