Robíte počas spánku túto vec? Môžete trpieť nepríjemným ochorením. Kedy vám už ide o život?

Spánkové apnoe je civilizačné ochorenie, ktorým trpí päť až osem percent populácie. „Zjednodušene ide o stav, pri ktorom sa dýchanie počas spánku zastavuje na viac ako 10 sekúnd a deje sa to v priebehu noci opakovane. Obvykle je na naštartovanie dýchania potrebné sa krátko prebudiť, nastáva takzvané strhnutie zo spánku,“ vysvetľuje pneumologička MUDr. Ľubica Schutová, z Nemocnice v Bánovciach nad Bebravou

Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje až dvakrát častejšie u mužov ako u žien a prevažný výskyt lekári zaznamenávajú vo vekovej kategórii 40 až 50 rokov. Nezriedka sa objavuje aj u žien v období menopauzy. „Jedným z najväčších rizikových faktorov je obezita. Nahromadený tuk v oblasti krku môže počas spánku zatláčať dýchacie cesty a obmedzovať tak dýchanie. Okrem toho bývajú problémom aj zväčšené krčné či nosné mandle, fajčenie, vysoký krvný tlak, pitie alkoholu či užívanie sedatív,“ vraví lekárka.

V spánku sú svaly v našom tele zrelaxované, ich napätie klesá a okolité tkanivá tak jednoduchšie dokážu spôsobiť útlak dýchacích ciest.

Typickým príznakom spánkového apnoe býva hlasné chrápanie, ktoré mení svoju intenzitu a býva prerušované apnopickou pauzou bez nádychu, počas ktorej nastáva úplné ticho. „Ochorenie neovplyvňuje len spánok, ale aj fázu bdenia. Pacienti bývajú výrazné unavení, keďže ich spánok je nekvalitný, môžu dokonca upadať do mikrospánku. Budia sa s pocitom sucha v ústach či s bolesťou hlavy, následne sa počas dňa ťažko sústredia, majú problém udržať pozornosť, sú nervózni. Spánkové apnoe je však nielen nepríjemné, ale z dlhodobého hľadiska aj nebezpečné. Môže sa podpísať pod vznik chorôb kardiovaskulárneho systému, pretože náhle poklesy koncentrácie kyslíka v krvi sú pre srdce a cievy záťažou,“ upozorňuje doktorka Schutová.

Syndróm spánkového apnoe patrí medzi výrazne poddiagnostikované ochorenia, keďže ho pacienti často nepovažujú za dostatočne dôležité a nevyhľadajú lekársku pomoc. „Vyšetrenie sa robí pomocou pulzného oxymetra s pamäťovým záznamom, ktorý požičiavame pacientom domov na jednu noc. Je to prístroj podobný tomu, ktorí pacienti poznajú z pandémie koronavírusu, kedy im lekár v určitých prípadoch odporučil kúpiť v lekárni prístroj na meranie množstva kyslíka v krvi, pulzný oxymeter. V obvyklom čase, keď pacient chodí spať a už nepozerá televíziu a ani nečíta, si prístroj pripne na prst ruky pomocou mäkkého obalu," vysvetľuje diagnostický postup lekárka. "Následne lekár vyhodnotí záznamy počas vyšetrovanej noci a určí ďalší postup. Ráno, keď sa pacient zobudí, prístroj si odopne z prsta a vypne prístroj, tým sa vyšetrenie ukončuje. Prístroj následne donesie na našu ambulanciu, kde výsledky vyhodnotíme a stanovíme ďalší postup. V prípade, že na základe tohto vyšetrenia máme podozrenie na spánkové apnoe, pacienta odošleme do spánkového laboratória, kde mu po komplexnejšom vyšetrení bude poskytnutá liečba,“ dodala.

Pacienti s potvrdeným syndrómom spánkového apnoe sa nemusia obávať, že by počas noci úplne prestali dýchať, nejde o akútne ochorenie.

Problémom sa však stáva neliečená diagnóza, ktorá spôsobuje veľkú záťaž srdcovocievneho systému s následkami ako je srdcový infarkt, mozgová mŕtvica, rôzne arytmie srdca. „Liečba spočíva v zavedení opatrení, ktoré pomôžu zmierniť príznaky. Kľúčové býva zníženie hmotnosti, nepiť alkohol a neužívať lieky na spanie, pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorenia sa ako liečba prvej voľby využíva aj prístrojová liečba, rôzne ústne pomôcky a prípadne chirurgická terapia, napríklad odstránenie mandlí, posun čeľuste a podobne. Dôležité však je v prvom rade vyhľadať lekára – ako pri väčšine ochorení, aj tu platí, že čím skôr sa začne pracovať na odstránení príčiny, tým sú prognózy lepšie,“ dodala odborníčka.