Naše obchody zaznamenali nedbalý trend: Z pultov miznú základné potraviny!

Vrchol zdražovania už máme síce za sebou, no faktom zostáva, že Slováci aj naďalej nakupujú najdrahšie potraviny oproti našim susedom. V Poľsku nakúpite lacnejšie až o 28 percent, v Maďarsku o 12 percent a v Česku o 5 percent. Za lacnejšími potravinami však chodia našinci zo západného Slovenska aj do Rakúska. „Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v EÚ, avšak najvyššie spomedzi krajín V4. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 percenta,” hovorí analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

So zdražovaním sa zmenilo aj nákupné správanie Slovákov. Do obchodov chodíme častejšie, no nakupujeme menej. Viac čítame letáky a vyberáme si najmä potraviny, ktoré sú v zľave. Maloobchodníci však musia riešiť aj problémy spojené s krádežou. Ako hovoria, čoraz častejšie riešia situácie, keď z obchodu odchádzajú ľudia bez platenia. Pripisujú to vysokej inflácii a zdražovaniu. Ceny niektorých potravín, ako napríklad pečiva, syrov, mäsa či vajíčok, stúpli oproti minulým rokom o viac ako štvrtinu.

Viac krádeží eviduje aj spoločnosť Tesco. „V našich prevádzkach posledné obdobie evidujeme určitý nárast krádeží. Je pre nás dôležité, aby sa cítili naši kolegovia a kolegyne bezpečne a, samozrejme, aj naši zákazníci a zákazníčky, preto v našich prevádzkach neustále posilňujeme bezpečnostné opatrenia a spôsoby identifikácie nezaplateného alebo odcudzeného tovaru pomocou nových technológií,” povedala nášmu denníku hovorkyňa Mária Zerzanová. Slováci kradnú aj v Kauflande. „Rast počtu záchytov je porovnateľný s minulými rokmi. Bezpečnosť v našich predajniach zabezpečujú strážne služby, ktoré sledujú aktuálne trendy,” vysvetľuje hovorkyňa Lucia Vargová.

Zvýšený počet krádeží eviduje aj COOP Jednota. Ako nám potvrdila hovorkyňa spoločnosti Jana Kuklová, oproti minulosti kradnú viac najmä bezdomovci ako organizované skupiny. „Môžeme potvrdiť rastúci trend krádeží tovaru v predajniach. V súčasnosti kradnú zlodeji najmä pre svoju potrebu, často ide aj o sortiment dennej spotreby. Evidujeme časté problémy s bezdomovcami, a tiež s odsúdenými občanmi. Na rastúci trend vplýva viac faktorov, rozdiely vidíme v regiónoch, kde je dlhodobo vysoká nezamestnanosť a početné marginálne skupiny obyvateľstva. Celkovo však vidíme zmenu nálady spoločnosti, zlodejmi sa stávajú ľudia bez rozdielu úrovne vzdelania, pohlavia, veku,” povedala Jana Kuklová.

Nekradne sa však iba na Slovensku. Nárast krádeží až o 45 percent evidujú aj v Česku. Ako informuje český denník Blesk, toto číslo stúplo so zrušením protipandemických opatrení. Zlodeji sa zameriavajú na základné potraviny, ako sú maslo, syry, pečivo, údeniny alebo mliečne produkty, čiže potraviny každodennej spotreby, ktoré neslúžia na účely ďalšieho predaja. Podľa prieskumu bezpečnostnej agentúry M2C pribúda aj počet agresívnych zákazníkov, ktorí sa čoraz častejšie dohadujú s predavačmi a požadujú zlacnené výrobky z letákov, ktoré už nemajú na sklade.

Podobné scenáre sa dejú aj v našich obchodoch. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič vidí od covidu rast počtu krádeží, ktorý však nie je dramatický a nedá sa jednoznačne pripísať inflácii – spoločnosť sa totiž podľa neho od nástupu covidu istým spôsobom aj zvulgarizovala. „Každý má väčšiu guráž ako v minulosti robiť veci proti systému,” povedal šéf SAMO.

Azda najhoršia situácia je vo Veľkej Británii, informuje o tom BBC. Na mäse a syroch už preto v miestnych obchodoch nájdete alarmy alebo bezpečnostné štítky. „Keby som zarábal viac peňazí, s kradnutím by som prestal,” povedal pre britskú stanicu 25-ročný Ash z Londýna. „Jedlo by malo byť cenovo dostupné pre všetkých,” povedal pre BBC ďalší zlodej. Podľa britského maloobchodného združenia zaznamenali minulý rok v obchodoch osem miliónov prípadov krádeží. Spôsobené škody dosiahli miliardu britských libier.

Dobrou správou je, že tempo zdražovania potravín sa v tomto roku postupne spomaľuje. Za prvých 8 mesiacov dosiahla priemerná inflácia potravín 22,2 percenta. Kým v prvom štvrťroku sme si za ne medziročne priplácali viac cca o 28 percent, v auguste išlo už „iba“ o 13,5 percenta. „Očakávame, že inflácia potravín by sa mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov. Predbehlo nás (výraznejšie) iba Maďarsko a dobehli nás (takmer) Estónsko a Litva,” vysvetľuje analytička Eva Sadovská.

Ako chce budúci minister zatočiť s drahými potravinami? „Pre mňa ako človeka, ako budúceho ministra pôdohospodástva, je to do budúcej vlády, ak nás vymenuje pani prezidentka, priorita číslo jeden. Riešenie je otázka zvyšovania potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, zvyšovania podielu slovenských potravín na našich pultoch a nastavenia krokov, aby sme mali kvalitné a čerstvé potraviny. To je súbor viacerých opatrení, ktoré sú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé,” povedal budúci minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).

Prečítajte si tiež: