Na registrované partnerstvá ZABUDNITE, rozohnil sa Matovič: Jeho slová o buzerácii majú dohru

Po tragédii na Zámockej ulici v centre Bratislavy príde na Slovensko aj Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva. Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu), ktorý je členom tejto skupiny, hovoriť by sa malo o pozadí a kontexte vraždy Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Podobne prišla monitorovacia skupina na Slovensko krátko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Zatiaľ čo niektorí poslanci či známe osobnosti prejavili po brutálnej vražde Juraja a Matúša skupine LGBTI podporu, ba čo viac, niektorí sa k nej verejne prihlásili, minister financií a šéf najsilnejšieho vládneho hnutia OĽaNO Igor Matovič sa opäť rozohnil. V reakcii na príchod monitorovacej skupiny z Bruselu vyhlásil, že „sme samostatná zvrchovaná krajina a takúto nejakú buzeráciu z Bruselu by si mohli odpustiť“. Povedal to ešte v piatok po vystúpení v parlamentnom pléne s tým, že „na sto percent nezavedieme registrované partnerstvá“.

Poslanci slovenského parlamentu ani neposunuli do druhého čítania návrh, podľa ktorého by LGBTI ľudia mohli využiť inštitút partnerského spolužitia. Veľkej časti koalície sa totiž zdalo, že tento návrh ide nad rámec programového vyhlásenia vlády.

Premiér Eduard Heger poveril vypracovaním legislatívy nového ministra spravodlivosti Viliama Karasa. „Vyplýva to jednak z mojich kompetencií ako ministra spravodlivosti a tiež ako predsedu Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť,“ vysvetlil Karas v oficiálnom vyhlásení. Podľa neho „radikalizácia komunikácie vedie k nenávistným prejavom“. Už tento týždeň sa má minister jednotlivo stretnúť s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ktorí sa téme venujú, potom chce zorganizovať okrúhly stôl. „Prinajmenšom chcem, aby sme ako spoločnosť začali odstraňovať bariéry, ktoré nezmyselne či nedôvodne komplikujú život ľuďom, ktorí si len chcú byť navzájom blízki,“ dodal.

Cesta k možnosti, aby sa na Slovensku mohli osoby rovnakého pohlavia sobášiť či uzatvárať registrované partnerstvá, bude však zrejme ešte dlhá. V rámci Európskej únie okrem Slovenska nepovoľuje takéto zväzky ďalších päť krajín, a to Poľsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko a Rumunsko.

„Rešpekt a akceptácia ľudí je neodmysliteľnou súčasťou každej vyspelej spoločnosti. Na Slovensku politici dvadsať rokov pracovali na dehumanizácii LGBTI ľudí a vytvárali z nich nepriateľov a terče. V ľuďoch podporovali, že táto nenávisť je akási mýtická cnosť. Iné krajiny, tie vyspelé, budujú spoločnosť pre všetkých, čiže prijatie LGBTI ľudí je tam samozrejmosť,“ uviedol publicista Branislav Ondrášik. Pred šiestimi rokmi, presne 17. novembra, s partnerom vycestovali do Škótska a uzavreli civilné partnerstvo.

Za pravdu mu dáva aj Peter Weisenbacher, výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv. „Náboženskí fundamentalisti sú dobre organizovaní, silno kričia a zbabelí politici sa boja, že stratia hlasy,“ zhodnotil súčasnú situáciu.

Celosvetová federácia lesieb, gejov, bisexuálov, trans a intersex ľudí ILGA pravidelne pripravuje tzv. dúhový rebríček alebo dúhovú mapu. Národná ILGA Europe pripravuje špeciálny rebríček Rainbow Europe, v ktorom sleduje práva a politiky v oblasti rovnoprávnosti LGBTI ľudí v európskych krajinách. ILGA-Europe sleduje 71 kritérií, rozdelené sú do šiestich kategórií: rovnosť a nediskriminácia, rodina, zločiny z nenávisti a prejavy nenávisti, zákonné uznanie pohlavia a telesná integrita, priestor občianskej spoločnosti, azyl.

Vrchol rebríčka sa už niekoľko rokov nemení. Malta je prvá šiesty rok za sebou, Belgicko je štvrtý raz druhé a Luxembursko tretím rokom tretie. Náš severný sused Poľsko je druhýkrát posledné. V rámci krajín V4 dosiahlo Slovensko najlepší tzv. dúhový index – 34 percent. Dôvodom je nové usmernenie rezortu zdravotníctva o zmene pohlavia, ktoré malo chrániť pred nútenou sterilizáciou, hoci jeho účinnosť je v súčasnosti pozastavená. Dobré body priniesli Slovensku aj ústavná ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a ochrana pred nenávistnými prejavmi. Maďarsko dosiahlo skóre 30, tam sa totiž definícia registrovaných partnerstiev približuje právnemu rámcu manželstva. Česká republika dosiahla 26 percent.

Keďže poslanci protestovali proti usmerneniu ministerstva zdravotníctva a 12. októbra terorista zastrelil dvoch ľudí pred bratislavským barom Tepláreň, očakáva sa, že Slovensko v rebríčku klesne. Len približne tretina (31 percent) obyvateľov Slovenska si myslí, že by mali mať LGBTI ľudia rovnaké práva ako heterosexuáli. Priemer v krajinách Európskej únie je pritom 76 percent. Naopak, proti je 59 percent Slovákov (priemer EÚ je 20 percent) a 10 percent sa nevie k tejto problematike vyjadriť.

„O krajine to vypovedá, že pre ľudí je nenávisť niečo nie iba akceptované, ale aj žiadané. V skratke to znamená, že zlí ľudia alebo prinajmenšom ignorujúci ľudia majú prevahu,“ zhodnotil Ondrášik. Jedným dychom však dodal, že nie je fér túto situáciu zvaliť na obyčajných ľudí. „… ktorí možno hlavne mlčia a svojich spoluobčanov sa nezastanú. Tá nenávisť sa totiž primárne šíri zhora: teda od politikov, ale napríklad aj od mnohých cirkevných predstaviteľov,“ povedal.

Podľa neho sa treba pýtať, prečo teda väčšina mlčí. „Možno sa časť ľudí aj bojí zastať svojich LGBTI spoluobčanov, aby nevyzerali pred svojou komunitou príliš gej-priateľsky. Ale teraz je ten správny čas, aby sme ukázali, že Slovensko práveže nie je krajinou zlých ľudí a rešpektujeme sa navzájom. Čiže ja by som vyzval všetkých, ktorým záleží, v akej krajine žijeme, aby sa nás zastali. Vo svojich komunitách, v rodinách, na sociálnych sieťach... lebo to nakoniec vypovedá o nás všetkých,“ obrátil sa Ondrášik na všetkých.