Rebríček najšťastnejších krajín sveta: Tipnite si, kde skončilo Slovensko!

Špeciálna inštitúcia Organizácie Spojených národov pre riešenie udržateľného rozvoja zverejnila index najšťastnejších krajín sveta. Experti skúmali obdobie v rokoch 2015 až 2017 a zohľadňovali šesť faktorov - príjem, slobodu, dôveru, dĺžku života, sociálnu podporu a veľkorysosť.

Jednoznačným víťazom a najšťastnejšou krajinou sa stalo Fínsko, na druhom mieste skončil minuloročný víťaz - Nórsko. Prvú päťku potom uzavreli Dánsko, Island a Švajčiarsko. Ani my sme nedopadli najhoršie. No aj keď sme predbehli Poliakov či Maďarov, Česi sú ďaleko pred nami. Slovensko získalo 39. priečku, Česi sú na 21. mieste. Rebríček pritom nebral do úvahy udalosti posledných dní, spracovával nazbierané dáta do roku 2017.

„Dá sa usudzovať na základe ukazovateľov, ktoré vplývajú na celkovú klímu v spoločnosti, fungovanie ekonomiky, právneho poriadku, právneho systému, že keď je väčšia dôvera ľudí v inštitúcie, v štát, tak je predpoklad, že celkový pocit šťastia a bezpečia je vyšší,“ približuje Milan Zeman zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Naopak, keď to funguje zle alebo nefunguje, ľudia sú frustrovaní a pocit šťastia nebude vysoký,“ hovorí.

K osobnému pocitu šťastia prispievajú najmä rodina, priatelia a dobré vzťahy s okolím. „Ak má človek vybudované zázemie, prispieva to k pocitu šťastia,“ vysvetľuje Zeman. Dôležitá je aj práca, v ktorej trávime tretinu až polovicu nášho času. „Záleží, aká je na pracovisku klíma, aké vzťahy tam fungujú aj či je celkovo s prácou spokojný, motivovaný a adekvátne ohodnotený,“ vymenúva.

Pocit šťastia podľa sociológa výraznejšie klesá u starších ľudí aj kvôli chorobám. No to zďaleka nie je jediná vec, ktorá Slovákov trápi. „Zadlžovanie sa Slovákov, hypotéky mladých na bývanie aj na desiatky rokov môžu mať za následok, že ľudia musia viac pracovať, môžu byť časovo a osobne tak vyťažení, že vystresovaný, permanentne unavený človek šťastný nebude,“ zhodnotil Zeman.

Škandinávci a Švajčiari majú dlhodobé pocity šťastia. „Jednak sú to ekonomicky veľmi vyspelé krajiny a to má vplyv na pocit šťastia,“ hovorí sociológ a dodáva: „Populácia tam má aj subjektívny pocit zdravia najvyšší. Títo ľudia veľmi veľa športujú, pohybujú sa, sú viac v kontakte s prírodou.“

A prečo nás naši českí bratia neustále predbiehajú? „Hoci sme boli súčasťou jedného štátu, Česká republika vývinovo, aj v rámci Rakúsko-Uhorska patrila k vyspelejšej časti, priemyselne aj ekonomicky. Vplývať môže aj to, že sa dlhé roky neustále porovnávame a ukazovalo sa, že mzdy boli v Čechách vždy vyššie o 20 percent až štvrtinu, aj keď ten rozdiel už teraz nie je taký vysoký,“ doplnil sociológ Zeman.