Rakovina, cukrovka či choroby srdca. STRAVA od narodenia ovplyvňuje zdravie detí v dospelosti!

Keď človek nemá pestrú a vyváženú stravu, môže to viesť k nadváhe alebo k poruchám výživy. U detí sa nedostatok niektorých živín a stopových prvkov môže prejaviť na zdravotnom stave a na ich celkovej pohode. Nadváha či obezita na začiatku života spôsobuje problémy aj v neskoršom veku.

Obézne deti mávajú nižšie sebavedomie a môžu sa u nich objavovať aj problémy so správaním. V neskoršom veku majú vyššiu pravdepodobnosť ochorenia srdca a ciev, cukrovky alebo mozgovej mŕtvice. Strata ideálnej hmotnosti zas môže negatívne ovplyvniť rast a vývoj dieťaťa.

„Ako praktický lekár pre deti a dorast vnímam obdobie prvých tisíc dní života dieťaťa ako kľúčové na rozvoj imunity, správnych stravovacích návykov, a teda základu pre zdravie na celý život. Gény síce určujú farbu očí a čiastočne aj povahu dieťaťa, no až 80 % zdravia ovplyvňujú vonkajšie faktory, predovšetkým výživa,“ konštatuje pediatrička Silvia Barteková.

Jej slová potvrdzuje aj hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová. Tá hovorí, že výživa počas prvých tisíc dní života má zásadný vplyv na vývoj, metabolizmus, stravovacie návyky či chuťové preferencie. „Dodržiavaním správnej životosprávy v tomto veku sa znižuje riziko civilizačných ochorení, akými sú obezita, cukrovka 2. typu, alergia, astma, srdcové a ďalšie ochorenia v dospelosti,“ hovorí doktorka Prokopová. Ako dodáva, výsledky prieskumu NutriCheq-u za rok 2023 odhalili, že viaceré ukazovatele v stravovaní batoliat sa medziročne zhoršili, čo znamená, že pediatri musia aj naďalej na rodičov apelovať, aby správnej výžive venovali dostatočnú pozornosť a prebrali tak plnú zodpovednosť za neskorší vývoj svojich detí.

„Prieskum ukázal, že najviac zaostávame v príjme železa a vitamínu D, je to spôsobené skorým zavedením kravského mlieka do stravy batoliat a nedostatočným príjmom červeného mäsa a rýb. Vitamín D a železo majú zásadný vplyv na imunitu dieťaťa, ako aj na jeho kognitívny vývoj. Časť detí je v riziku obezity, ďalšie môžu byť ohrozené malnutríciou,“ upozorňuje hlavná odborníčka.

Podľa odpovedí rodičov iba 11 % batoliat konzumuje tri a viac porcií ovocia a zeleniny denne. „Až 20 percent detí konzumuje údeniny alebo fastfood raz až tri razy do týždňa, rok predtým to bolo iba šesť percent. U týchto detí je niekoľkonásobne prekročená denná dávka soli, čo môže spôsobiť vyššie riziko rozvoja kardiovaskulárnych ochorení v budúcnosti. Viac ako tretina opýtaných potvrdila konzumáciu sladkostí a sladených nápojov dva a viackrát týždenne. Tieto neduhy môžu byť predpokladom na rozvoj obezity,“ varuje doktorka Prokopová.

Odborníkov nemilo prekvapil alarmujúci trend pravidelnej konzumácie jedál pred digitálnou obrazovkou, čo uviedlo až 44 % rodičov. Neuropsychológ Robert Krause upozorňuje, že používanie digitálnych technológií v batolivom a predškolskom veku negatívne ovplyvňuje bielu a sivú hmotu mozgu, čo vedie k zhoršeniu kognitívnych schopností.

„Ak dieťa počas jedenia pozerá na obrazovku, znižuje sa jeho samoregulácia príjmu energie, čo v praxi znamená, že buď zvyšuje, alebo znižuje príjem potravy, ba dokonca niektoré výskumy prišli so zistením, že sa tak zvyšuje aj jeho hmotnosť. Deti by mali byť vedené k tomu, že jedlo je dôležité na zdravé fungovanie organizmu, a učiť sa, že starať sa o svoje telo sa oplatí, keďže je to jediné miesto, kde môžu dlhodobo žiť,“ dodáva neuropsychológ.