Psychológ Robert Máthé o Lučanskom: K takémuto radikálnemu konaniu ho mohlo viesť TOTO!

Je možné, že si u pána Lučanského nik nevšimol tendencie k samovražednému pokusu?

- Že by psychológ, ktorý pána Lučanského vyšetroval prehliadol príznaky suicidálneho rizika, považujem za menej pravdepodobné. Pokiaľ totiž ide o človeka so silnou osobnosťou, ktorý sa rozhodne pre samovraždu po dôkladnom zhodnotení situácie, v ktorej sa ocitol, sa tieto príznaky nemuseli objaviť. V takomto prípade hovoríme o tzv. bilančnej samovražde, ktorá nemusí mať svoje varovné predzvesti. Eventualita samovraždy však vyplýva zo samotnej situácie, v ktorej sa človek ocitol.

Psychológ pred dvomi týždňami vyvrátil podozrenie k sklonom ku samovražde. Mohol sa mýliť? 

- Sklon k samovražde sa v materiáli psychodiagnostického vyšetrenia nemusel ukázať, najmä ak nešlo o pokus o samovraždu pri niektorej z duševných porúch. Samovražedné sklony sú jednými zo symptómov depresie, pri ktorej sa najčastejšie objavujú.

Alebo mohol za ten čas zmeniť názor pán Lučanský?

- Do úvahy prichádza aj táto alternatíva, najmä v závislosti od zmeny situácie, v ktorej sa ocitol – napr. nové dôkazy o trestnej činnosti, hrozba ublížením blízkym osobám v prípade ak prehovorí o určitých skutkoch a podobne.

Ako vážne musia byť dôvody, resp. v akom rozpoložení musí byť človek, ak sa rozhodne pre fatálne riešenie?

- K takémuto radikálnemu konaniu môže viesť najmä pocit absolútnej bezvýchodiskovosti zo situácie, v ktorej sa človek ocitol – znehodnotenie spoločenského postavenia, hrozba vysokého trestu odňatia slobody, hrozba násilím v prípade vypovedania v neprospech istých osôb, finančné problémy, atď.

Mohlo ísť o únik zo súčasnej situácie, v ktorej sa nachádzal? 

- Isteže áno.

Ako na psychiku vplýva väzba, keď sa zrazu človek ocitne v stiesnených podmienkach a má obmedzený kontakt?

- Samozrejme mimoriadne zle, najmä ak ide o človeka, ktorý sa nachádzal vždy „na druhej strane“, dokonca vo vysokých vedúcich funkciách. K intenzívnemu pocitu prehry na celej čiare pribúda aj pocit hanby a straty životnej perspektívy.

Ako sa postupuje, ak psychológ určí, že tento pacient má sklony k samovražde?

- V súvislosti s psychologickým vyšetrením platí, že ak sa v použitých psychodiagnostikých metódach objavia ukazovatele možného samovražedného konania, namieste je zvýšená starostlivosť o takéhoto človeka tak z psychologického ako aj z psychiatrického hľadiska. Táto starostlivosť zahŕňa aj liečbu prípadnej psychickej poruchy, pri ktorej sa samovražedné sklony objavili. Súčasťou liečby je aj psychoterapia.

Posielajú sa väzni k psychológovi, resp. na psychiatriu, ak išlo len o zranenie a nemal predtým samovražedné sklony?

- Nie, ak zranenie nesúviselo s psychickým stavom človeka vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody.

Na základe čoho sa posielajú väznení ľudia k psychiatrovi či psychológovi?

- Na základe zvláštností v prejave, zmeny správania, či zvláštností v písomnom prejave, ktoré si môžu všimnúť najmä príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, prípadne aj iné osoby, najmä obhajca, či vyšetrovateľ...

Môže si väznený človek aj sám vyžiadať konzultáciu s psychológom?

Samozrejme áno, ústavy na výkon väzby a odňatia slobody zamestnávajú psychológov, ktorí sa osobám vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody na ich požiadania venujú.