Prokopová a Šóth o BUDÚCNOSTI našich nemocníc: Dieťa so soplíkom už k pediatrovi nedostanete!

Najkritickejšia situácia so všeobecnými lekármi je v okresoch Považská Bystrica, Zlaté Moravce a na juhu Slovenska. „Sieť všeobecných lekárov pre dospelých zabezpečuje 2 404 všeobecných lekárov, kde súčet ich úväzkov predstavuje 2 071 lekárskych miest. Priemerný vek všeobecných lekárov je 57 rokov a 41 percent z nich má 63 a viac,“ informoval rezort zdravotníctva.

Ešte horšie vyzerajú štatistiky detských lekárov. Zo 79 okresov nemá dostatok primárnych pediatrov ani jeden. Medzi najpostihnutejšie okresy patria Krupina, Veľký Krtíš, Gelnica a Malacky. Problém je o to vážnejší, že priemerný vek pediatrov na Slovensku je 59 rokov a 48 percent z nich je tiež vo veku 63 a viac. Polovica našich detských lekárov tak čoskoro odíde do dôchodku, čím sa problém prehĺbi.

Podľa primárnej pediatričky Eleny Prokopovej môže za kritickú situáciu v našich nemocniciach viacero faktorov. „Máme 50 percent doktorov v dôchodkovom veku. Celá generácia primárnych pediatrov bola približne rovnako stará. Nepočítalo sa však s tým, že o 10 rokov budú mať dôchodkový vek. Naša odborná spoločnosť na to upozorňovala už pred desiatimi rokmi, vtedy sa však na to nemyslelo,“ hovorí Elena Prokopová pre denník Plus JEDEN DEŇ. „Hlavný problém je, že túto tému otvárame neskoro, nikto si donedávna nespomenul na tému, že na Slovensku máme starých lekárov,“ dopĺňa ju Marián Šoth.

Menšie zmeny nastali až za bývalej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Zmenili sa pravidlá pohotovosti a začala sa riešiť reforma primárnej starostlivosti. Parlament ešte vlani schválil legislatívu potrebnú na reformu ambulantnej siete. Jej cieľom je zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov, mala by mať tri fázy. Lekárov má od augusta tohto roku motivovať aj finančný príspevok.

„Jedným z tých bodov je aj nenávratný príspevok v hodnote 60-tisíc na vznik nových ambulancií. Je to o tom, že keď si bude nejaký pediater chcieť otvoriť ambulanciu, bude mať väčšiu motiváciu ísť do okresu, kde je vyšší problém s pediatrami,“ hovorí E

Elena Prokopová. V praxi to bude vyzerať takto: Keď pochádzate z Bratislavy a chcete si otvoriť ambulanciu, môžete tak spraviť v čiernom okrese, napríklad v Malackách, kde je najväčší nedostatok pediatrov. Keď tak spravíte, ministerstvo vám dá 60-tisíc na vytvorenie ambulancie ako nenávratný príspevok, čiže o to väčšiu motiváciu máte otvoriť si ambulanciu práve v čiernom okrese. Z Fondu obnovy sa na to vyčlenilo jedenásť miliónov eur. V priebehu obdobia 2022 – 2026 má takto vzniknúť aspoň 170 nových ambulancií.

V ďalších fázach reformy by sa mali riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť by mala rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier či zníženie administratívnej záťaže. Prokopová spolu s prezidentom Asociácie súkromných lekárov Mariánom Šóthom však vidia veľký problém aj v spoločnosti, ktorá odrádza budúcich lekárov.

„Ďalšou témou je spoločenské postavenie lekárov, ktorí sú medzi odbornou verejnosťou, ale aj pacientmi dehonestovaní, nikto nerieši všeobecného lekára ako špecialistu v odbore všeobecného lekárstva. Nikto nevidí, že lekár sa snaží pacientov vyšetriť a vyliečiť napriek tomu, že sme poddimenzovaní, a že rozmýšľame v prospech pacienta,“ hovorí Marián Šóth.

Pacienti musia na všeobecného lekára čakať aj dnes. „Od pacientov mnohokrát počúvam, prečo som ich nezobral. Ale nie je môj problém, že som pacienta nezobral vtedy, keď on chcel. Ja to proste kapacitne nestíham, to znamená, že aj na toto si budú musieť ľudia zvyknúť,“ načrtáva čierny scenár do budúcna. Rovnaký scenár však čaká aj rodiny s deťmi. „To, na čo bola naša spoločnosť naučená, že pri každom sopli a kýchnutí sa šlo s dieťaťom k pediatrovi, lebo však pre istotu, je minulosťou. Čoskoro sa dostaneme do štádia, ako je to bežné v Nemecku alebo v Spojenom kráľovstve, že zavoláte pediatrovi a termín dostanete za týždeň. Nebude fungovať to, že cestou zo škôlky sa zastavíte aj u pediatra. Pacientov už triedime aj dnes, liečbu dostanú len tí, ktorí to najviac potrebujú,“ hovorí Elena Prokopová a dodáva, že na ošetrenie viacerých detských pacientov jednoducho nemajú kapacity.

Aby sa situácia aspoň na istý čas upokojila, je vraj potrebné zastabilizovať starších lekárov a udržať ich. Bez nich by sme totiž boli stratení. Ďalším dôležitým faktorom je zvýšenie atraktivity povolania aj náborov na lekárske fakulty. „Pediatrov, aj keď chudáci majú 70 rokov, musíme udržať dovtedy, kým do problémových okresov neprilákame tých mladých, toto je momentálne najväčší problém,“ hovorí Elena Prokopová.

Napriek prijatej reforme nie sú vyhliadky do budúcnosti ružové. „Áno, hrozí, že nás nebude mať kto vyšetriť, lekárov je málo a bude ich ešte menej, čiže aj pacienti si budú musieť zvyknúť, že na starostlivosť sa nedostanú hneď a budú si musieť počkať,“ tvrdí Marián Šóth.

„Nevidím to vôbec ružovo, lebo aj keď sa dodrží úplne všetko, čo sme v reforme urobili, je to robota na 10 rokov. Keď si zoberieme, že priemerný vek lekára je 60 rokov a 60 percent lekárov je v dôchodkovom veku, tak o 10 rokov bude ďalších 60 percent v dôchodkovom veku. Musím však objektívne povedať, že reforma sa robila aj so mnou ako s hlavným odborníkom štyri roky a s celou našou odbornou spoločnosťou. Vzhľadom na stav nášho zdravotníctva nám však už nič iné nenapadlo,“ uzavrela Elena Prokopová.

Prečítajte si tiež: