Ceny TÝCHTO výrobkov onedlho výrazne stúpnu! Lekár zdraženie víta, podnikatelia sú na kolenách

Zvýšenie dane sa týka len liehu, nevzťahuje sa na pivo a víno. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorá začala platiť od 1. apríla tohto roka. Podľa údajov z roku 2020 vypije priemerný Slovák ročne približne 12 litrov čistého alkoholu, čo v tomto smere zaraďuje Slovensko v celosvetovom meradle do prvej desiatky. Podľa štatistík európskeho štatistického úradu Eurostat míňajú Slováci 2,5 percenta z celkových mesačných výdavkov domácnosti práve na alkohol, čo je vysoko nad celoeurópskym priemerom (1,6 percenta).

Aj preto je určite zvýšenie spotrebnej dane správny krok, povedal nám hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica. „Jedno zo základných odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie k zníženiu zdravotných následkov pitia je zvýšenie cien alkoholických nápojov. Je to založené na dôkazoch z praxe. Plne sa s ním stotožňujem,“ povedal lekár s tým, že toto nariadenie neodradí všetkých vytrvalých pijanov.

„Neodradí to, samozrejme, úplne všetkých, ale zníži dočasne nákup a pitie liehovín. Trvalý účinok vyšších cien tvrdého alkoholu s pozitívnym dosahom na zdravie by sa však prejavil najmä vtedy, ak by sa vyššia spotrebná daň každoročne upravovala – zvyšovala podľa inflácie,“ vysvetlil riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí.

Zníženie nákupov a konzumácie liehovín pocítia aj pálenice. Liehovarníci upozorňujú, že cena za liter alkoholu môže stúpnuť až o 2 – 2,50 eura pri silnom alkohole. Cena za fľašu tvrdého alkoholu by tak stúpla na 9 – 9,50 eura. „V súvislosti so zmenou spotrebnej dane sme ceny našich výrobkov zvýšili o poslancami schválený rozdiel na sadzbe dane, t. j. o +30 % na 1 liter 100-percentného alkoholu. V praxi to znamená, že napr. na 1-litrovú fľašu vodky 40 % bude zvýšenie spotrebnej dane predstavovať +1,296 eura za fľašu,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti Old Herold Martin Spurný. Hrozí aj iná veľká hrozba, a to domáce pálenie alkoholu, ktoré môže priniesť veľké bezpečnostné riziká.

S cenami budú musieť ísť hore aj podniky. „Budeme musieť reflektovať zvýšenú spotrebnú daň aj na našich cenách, ale naše ceny sú dlhodobo priaznivé, takže neočakávame, že by to znížilo záujem našich zákazníkov. Na druhej strane vnímame, že záujem o takúto zážitkovú gastronómiu a hudobné podujatia môže skôr znížiť celková inflácia spotrebného koša,“ povedala nám Petra Rizmanová, majiteľka podniku Sundeck v Bratislave.

Rovnako to vidí aj Mochi, ktorý prevádzkuje podnik v centre Banskej Štiavnice: „Najviac zdražie alkohol s viac percentami – absint, slivovica aj kvalitný gin (do 50 %). Takže tam ceny určite pôjdu markantne vyššie. Na ostatný alkohol máme dobrú maržu, takže tam zdraženie nie je potrebné z tohto hľadiska, iba klesnú zisky z predaja. Ale pred letnou sezónou určite pôjdeme s cenami hore, potrebujeme totiž hlavne zarobiť na tie šialene zdražené energie – to je o dosť horšie ako to zdvihnutie spotrebnej dane.“

Zdraženie liehu by mohlo mať účinok najmä na našu mládež. „Sťaží sa tým najmä možnosť pravidelného pitia mladých ľudí, ktorí majú menej peňazí. Čím viac sa takáto konzumácia alkoholu u človeka oddiali, tým menšie budú zdravotné následky,“ podotkol lekár Ľubomír Okruhlica.

Na staršiu generáciu, ktorá pravidelne popíja, to nebude mať podľa odborníka veľký účinok. „Tým, ktorí boli zvyknutí a pravdepodobne aj sú pravidelní pijani liehovín, to už veľmi zo zdravotného hľadiska nepomôže. Zvyčajne to ani nedokážu zmeniť,“ povedal lekár, no dodal, že to môže pomôcť striedmym, občasným konzumentom. „… ak takto nahradia symbolický drink. Zo zdravotného hľadiska však žiadny alkoholický nápoj ‚na zdravie‘ sa neodporúča,“ vysvetlil.

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica by preto uvítal aj zvýšenie daní na víno a pivo, ktorých sa zatiaľ novinka netýka. „Určite ako odborník lekár by som nebol proti. Dane sú však politickým rozhodnutím, za ktoré nesú zodpovednosť politici. Stoja pred hodnotovou otázkou. Oni musia pri rozhodovaní vziať do úvahy viacero aspektov ako zdravie obyvateľstva, ekonomiku a iné. Dôležité je, na čo dajú naši politici väčší dôraz,“ dodal odborník na závislosti.

Nárast sadzby spotrebnej dane na lieh schválil parlament ešte koncom minulého roka na návrh poslanca za hnutie OĽaNO Milana Vetráka. Návrh zdôvodnil zámerom zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora.

Nezaradený poslanec Martin Čepček chce v boji proti alkoholizmu ešte pritvrdiť. Vzhľadom na množstvo dopravných nehôd, na ktorých sa podieľa aj konzumácia alkoholických nápojov, navrhuje zákaz ich predaja na čerpacích staniciach, v prevádzkach na diaľničných odpočívadlách a parkoviskách. Zároveň sa má zakázať predaj alkoholických nápojov prostredníctvom predajných automatov a s výnimkou piva a vína prostredníctvom donáškovej služby.

„Na Slovensku má podľa odhadov 400-tisíc obyvateľov problém s nadmernou konzumáciou alkoholu. Tá môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia, narušenie vzťahov či rozpad rodín. Alkohol výrazným spôsobom prispieva k dopravnej nehodovosti. Každoročne sú evidované stovky dopravných nehôd, pri ktorých bol zistený alkohol u vinníka nehody,“ uviedol Čepček v návrhu.

V neposlednom rade navrhuje zakázať reklamy na alkoholické nápoje, keďže ich účelom je podľa Čepčeka zvyšovanie predaja alkoholických nápojov, s čím je nevyhnutne spojené aj zvyšovanie ich spotreby. O novele zákona bude plénum Národnej rady SR rokovať na májovej parlamentnej schôdzi.

Zatiaľ sa cenovky v našich obchodoch nezmenili, aj keď nariadenie platí už od 1. apríla. Je to spôsobené tým, že obchody majú ešte v skladoch zásoby, ktoré nakúpili za staré ceny. „Každá takáto zmena sa na pultoch obchodov prejaví postupne, keďže logistický proces od výrobcu až po zákazníka trvá určitý čas. To znamená, že najprv sa vypredá zásoba, ktorá nie je zaťažená zvýšenou daňou. Popritom sa začnú naskladňovať zásoby od výrobcov, ktoré sú zaťažené vyššou daňou, a následne sa tieto produkty dostanú na pulty obchodov. Každý obchodík má inú skladovú zásobu, od čoho bude závisieť aj individuálna cenotvorba obchodníkov. Na tú vplýva nielen veľkosť skladovej zásoby, ale aj konkurencia na trhu,“ vysvetlil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zastrešuje veľké reťazce na Slovensku.