Primár pozýva antivaxerov na oddelenie: Príďte si vyskúšať polohovať 150-kilového chlapa!
12. 12. 2021, 7:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:53)

Nezaočkovaní odmietajú umelú pľúcnu ventiláciu, keď už nevládzu, prosia nás, aby sme ich napojili, tvrdí primár Oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny Nemocnice AGEL Košice-Šaca Michal Blanár (55). Antivaxerov pozýva, aby si prišli vyskúšať, aké je polohovať statného päťdesiatnika na umelej pľúcnej ventilácii. V otvorenom rozhovore prezradil aj to, čo mu dáva silu naďalej bojovať proti pandémii.
Zdroj: Agel
Zdroj: Agel
Zdroj: Jakub Kotian
Galéria k článku
Ako sa zmenilo vaše oddelenie takmer za dva roky pandémie?
- Počas covidových vĺn musíme reprofilizovať oddelenie na COVID OAIM, čo je navyše oproti bežnej práci, musíme vyčleniť viacero lekárov na covidové oddelenia, takže máme menej ľudí pre „bielu medicínu“. Je to náročnejšie na personál a prístrojové vybavenie. Musíme zabezpečiť namiesto jedného oddelenia dve a zároveň prácu na operačných sálach. Najhoršia je tretia vlna, pretože v druhej sme nemali až toľko pacientov ako teraz. Predtým to bolo inak zorganizované, nemocnica v Košiciach má momentálne menej reprofilizovaných lôžok s možnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu, takže na našu nemocnicu pripadá väčší počet pacientov a stavy, ktoré prijímame, sú oveľa ťažšie.
Aký je aktuálny stav na vašom oddelení?
- Pre reprofilizáciu Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie máme aj popálených pacientov. Výsledkom je, že sa kombinujú „bežní“ pacienti s tými popálenými. Zvyšuje sa tak nielen počet pacientov, ktorým poskytujeme zdravotnú starostlivosť, ale aj záťaž na lekárov a sestry. Covidové OAIM lôžka sú permanentne obsadené na sto percent. Aktuálne tam máme tri pacientky, ktoré sú napojené na umelú pľúcnu ventiláciu. Len čo niekoho preložíme, v krátkom čase prijmeme ďalšieho, ktorý ho nahradí.
Aké je vekové rozpätie pacientov, ktorí potrebujú umelý pľúcny ventilátor?
- V súčasnosti, v tretej vlne, sú to o dosť mladší pacienti. Ventiláciu potrebujú päťdesiatnici. V druhej vlne to boli 60- až 70-roční pacienti, veková hranica sa znižuje.
Koľko percent pacientov zvládne „návrat do života“, odpojenie z UPV? Čo to ovplyvňuje?
- V druhej vlne sa podarilo odpojiť od ventilácie okolo 70 percent pacientov, teraz je to číslo hlboko pod 50 percent, štatisticky sa blíži len k tridsiatim. Rozhodujúce sú vek, obezita, pridružené ochorenia, štádium ochorenia v čase hospitalizácie, či je pacient včas napojený na ventiláciu. Stáva sa, že prežije pacient, pri ktorom by sme to nečakali, u iných to, žiaľ, nezvládneme. Niekedy to vysvetliť nedokážeme. Úmrtie oznamuje pozostalým službukonajúci lekár.
Čelíte aj útokom zo strany pacientov?
- Práve teraz som prišiel z polície, niektorí totiž hľadajú príčinu všade, len nie v sebe. Situácia sa týkala muža, ktorý nakazil svoju matku, ktorá u nás, žiaľ, zomrela. Čelíme aj trestným oznámeniam.
Podľa vás je očkovanie rozhodujúci faktor?
- Určite. Zo všetkých pacientov sme mali na ventilácii len nezaočkovaných. Situácie sa opakujú ako cez „kopirák“, ide o extrémne obéznych a nezaočkovaných päťdesiatnikov.
Ako vyzerá starostlivosť o pacienta na OAIM?
- Prvý deň, keď príde v stave, v ktorom nevyhnutne potrebuje ventiláciu, pretože má ťažko poškodené pľúca, ho musíme uspať, napojiť na ventilátor, zabezpečiť žilu, artériu, nasadiť antibiotiká a ďalšiu podpornú liečbu. Preberáme za všetko zodpovednosť. Musíme zabezpečiť, aby pacient dýchal a aby bola krv dostatočne okysličená. Prvé dni sa nám to často darí len otáčaním pacienta na brucho. Niektoré nemocnice si už musia volať na pomoc vojakov, u nás to zatiaľ zvládame, ale je problém otáčať 150-kilogramového človeka a dávať pozor na to, aby sa mu nič nestalo. Denne musia prijať desiatky liekov vrátane infúzií.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: Čo primár odkazuje antivaxerom >>
Spomínate si na svoj najťažší deň v práci?
- Najťažšia je vždy komunikácia s príbuznými, ktorým pre nepredvídateľnosť priebehu ochorenia niekedy nedokážeme podať dostatočné vysvetlenie.
A, naopak, ktorý moment bol ten najkrajší?
- Keď sa nám podarí zachrániť pacienta, o ktorom sme boli presvedčení, že má len minimálnu šancu na prežitie, a po mesiaci ide domov. Napríklad pán Štefan, ktorý bol na ventilácii 8 týždňov a neskôr nám od neho prišlo svadobné oznámenie. Vždy je to zadosťučinenie.
Čo z vášho pohľadu pomáha v boji proti pandémii?
- Určite očkovanie, som jeho zástancom. Ja osobne som trikrát zaočkovaný, aj celá moja rodina. Každému odporúčam, aby sa dal zaočkovať, nič lepšie v boji neexistuje. Odkaz antivaxerom? Aby nám prišli pomôcť polohovať pacientov, aspoň na jeden deň sa starať o COVID-19 pozitívnych. Nech si prídu vypočuť, keď nás neočkovaní prosia, aby sme ich napojili na ventiláciu. Boli dni, keď to odmietali – a potom nás prosili, že už nevládzu, dusia sa, majú málo kyslíka, trápia sa. Niektorí ešte stihnú zatelefonovať domov a rozlúčiť sa a niektorí sú v takom stave, že si ani neuvedomujú, že ich ideme napojiť.
Čo vám dodáva silu, aby ste v boji pokračovali?
- Som lekár, rozhodol som sa pre toto povolanie, tak bojujem ďalej a čakám, kedy sa to zlepší. Dúfam, že maximálne do Veľkej noci sa situácia zlepší, a verím, že ďalšie vlny nebudú také ťažké, už len v dôsledku toho, že stúpne očkovanosť, ktorá zatiaľ, bohužiaľ, patrí medzi najnižšie v Európe.
Ako to zvládajú vaši kolegovia?
- Musím sa všetkým poďakovať, osobne ich obdivujem, pretože zvládať dve oddelenia a operatívu, bielu, červenú plus prácu na sále, bez oddychu, prestávky, s nadčasmi... a dokážu to bez toho, aby to bojkotovali, aby sa sťažovali. Berieme to deň po dni a čakáme, kedy sa to skončí. Sviatky strávime v práci, naše oddelenia sa nedajú zatvoriť. Každý deň sledujem čísla a opatrenia, myslím si, že sa to láme pomaly, aj v dôsledku rozhodnutí našich politikov.
Sú opatrenia dostačujúce?
- Opatrenia nie sú dostačujúce, mali byť razantné už pred 2 týždňami, zatvorili by sa aj všetky školy a po troch týždňoch by sa to prehodnotilo a mohlo by sa rozprávať o postupnom otváraní, ale robíme všetko inak. Súhlasím s tými, ktorí povedali, že ak lockdown, tak tvrdý.
Aký má aktuálna situácia dosah na pacientov s inými diagnózami?
- Biela medicína je postihnutá, musia sa odkladať operácie, pacienti čakajú na preventívne prehliadky. Všetko to súvisí s plnými nemocnicami, nízkou zaočkovanosťou, veľkým počtom hospitalizovaných pozitívnych pacientov a nedostatočnými opatreniami.
Dokážete sa od všetkého ešte odosobniť?
- Nedá sa od toho odosobniť. Aj keď prídem domov, čítam noviny, sledujem situáciu, čo sa deje v okolitých krajinách... a som z toho nešťastný. Všade je to lepšie ako na Slovensku. Ideme stále svojou vlastnou cestou. Kam vedie? Neviem...