Odzváňa písaniu domácich úloh na Slovensku? Sú ZBYTOČNÉ. TOTO si o tom myslia školy!

Poľská ministerka školstva Barbara Nowacká je presvedčená, že učitelia by nemali deťom dávať domáce úlohy. Maloletí by si podľa nej mali oddýchnuť a nie vypracúvať zadania. Ohlásila však aj ďalšie zmeny. Okrem zvýšenia platov učiteľov zmizne z osnov predmet História a súčasnosť a nahradí ho predmet podobný občianskej výchove, informoval poľský denník Gazeta Wyborcza.

Bude Slovensko nasledovať príklad Poľska? Rezort školstva odkazuje, že nie, pretože nie je čo meniť. V žiadnom zákone sa totiž nehovorí o tom, že domáce úlohy sú povinné. „Rezort školstva žiadnym legislatívnym dokumentom problematiku domácich úloh neupravuje. Je na rozhodnutí školy, či úlohy dáva alebo nie,“ reaguje komunikačný odbor ministerstva školstva.

Téma rušenia domácich úloh ale vôbec nie je nová. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ich chcel rušiť vlani v máji. Tvrdil, že ak škola začne učiť bez povinných domácich úloh, je motivovaná učiť inovatívne, moderne a prakticky. Priblížil, že výhodou nie je len odbremenenie rodičov a žiakov či poskytnutie viac voľného času. „Zmyslom aktivity je, aby sa žiak naučil učivo priamo v triede,“ uviedol.

O tom, či sú domáce úlohy vhodné alebo naopak, či zbytočne zaťažujú deti aj rodičov, panujú rôzne názory aj u odborníkov. „Globálny zákaz domácich úloh nie je dobrým riešením skvalitnenia vzdelávania a najmä výchovy. Učíme žiakov nemať povinnosti, neučíme ich zodpovednosti za svoje učenie. To, či dať alebo nedať domácu úlohu žiakom je vecou učiteľa, jeho profesionality. Štát, škola a učiteľ sú zodpovední naplniť ústavné právo každého na vzdelanie,“ myslí si psychológ a pedagóg, profesor Miron Zelina. „Zľavovať v dobrej, odbornej snahe po dobrom vzdelaní a múdrosti žiakov a študentov znamená podporovať nenáročnosť a lenivosť, znamená vháňať žiakov do závislosti od počítačov a mobilov, vytvára to príležitosť k tvorbe gangov, skupín so sklonom k extrémizmu,“ vraví profesor Zelina. Ako dodal, učiteľ nemusí dať domáce úlohy, keď trieda "dobre šľape", inokedy ich dá na precvičenie učiva, ale napríklad aj na zvýšenie motivácie. „Nedávať domáce úlohy znamená zanedbať Ebinghausov zákon zabúdania. Samozrejme, že domáce úlohy sa nemajú dávať za trest žiakom a nemajú byť náročné. Učiteľ nemá dávať úlohy, aby sa žiaci doučili to, čo nestačil prebrať na hodine,“ konštatoval profesor Zelina. Podľa jeho slov je tu však problém predimenzovaného učiva. „Ani po 30 rokoch tzv. reforiem sme nevyriešili problém obsahu učiva. Terajšia tzv. reforma nerieši zásadný problém množstva učiva, naopak, vyzerá to tak, že ho bude ešte viac.“

Podľa odborníka na vzdelávanie Juraja Hipša je rozdiel medzi úlohami, ktoré majú zmysel a tými, ktoré ho postrádajú. „Pamätám si, ako syn doma hľadať všetky predmety, ktoré sa začínajú na „s“. Alebo mal za úlohu postaviť s kamarátom snehuliaka. Bavilo ho to a tie úlohy mali zmysel. Alebo dcéry doniesli úlohu, kde mali zistiť, prečo nemôže byť kôň veľký ako slon. Ešte aj starí rodičia o tejto domácej úlohe diskutovali a mali sme to ako spoločnú rodinnú tému,“ hovorí Hipš. „Zažil som ale aj domáce úlohy a bolo ich nemálo, ktoré boli nezmyselné. A deťom som povedal, aby ich ani nerobili. Prepisovať si texty z učebnice do zošitu skutočne nepovažujem za prínos vo vzdelávaní. Rovnako, ako keď mali za domácu úlohu nabifľovať sa naspäť texty od strany 52 po 54,“ konštatuje odborník.

Ak učiteľka pozná svojich žiakov a rozumie svojej práci, tak vie kedy a ako zadávať domáce úlohy, ktoré rozvíjajú dieťa, nezaťažujú rodičov a sú prínosom pre vzdelávanie. „Ale potom sú tu učitelia, ktorých zadanie domácich úloh vyzerá podobne ako ich spôsob výučby. Diktovanie poznámok, učenie sa naspamäť a memorovanie nezmyselných vecí. A domáce úlohy sú trestom pre dieťa aj rodiča. Neverím, že zákazy úloh sú tým najlepším riešením. Potrebujeme múdre učiteľky a učiteľov, ktoré rozumujú deťom, chápu rodinný kontext detí a vedia, či a aké domáce úlohy pomáhajú ich žiakom a žiačkam,“ dodal Juraj Hipš.

Rozhodnutie o zákaze domácich úloh v Poľsku vníma s rezervou riaditeľka Základnej školy v Badíne Viera Turianska. Podľa nej môžu byť domáce úlohy užitočným nástrojom na posilnenie a prehĺbenie učiva. „Avšak, je dôležité, aby sme dbali na rovnováhu medzi školou a odpočinkom. Rovnako by sme sa mali zamyslieť nad kvalitou úloh a ich prínosom pre žiakov. V prípade nášho školského prostredia domáce úlohy deťom dávame a nemáme negatívne reakcie zo strany rodičov, dokonca niektorí zadávanie domácich úloh priam vyžadujú. Za mňa akýkoľvek extrém nie je dobrou cestou,“ uviedla.

Snahu o zmenu v školstve vidí v reforme vzdelávania, ktorej cieľom je priniesť do našich škôl menej bifľovania a rozvíjať kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov. Od septembra sa do reformy zapojilo prvých 40 základných škôl, ostatné školy začnú po novom povinne učiť od školského roku 2026/2027.„Nemôžeme zatiaľ síce hovoriť o nejakých hmatateľných výsledkoch, no môžeme pozorovať, ako nový vzdelávací program ovplyvňuje kritické myslenie detí a ich zručnosti. Zatiaľ máme k dispozícii spätnú väzbu od zákonných zástupcov žiakov, ktorí zavedené zmeny vnímajú veľmi pozitívne. Zároveň je potrebné povedať, že vstup do reformy priniesol zvýšené nároky na prácu pedagógov,“ hovorí riaditeľka školy, ktorá sa zapojila do pilotného projektu testovania novej školskej reformy.

„Reforma školstva môže zlepšiť výsledky v testovaní OECD PISA, ale to bude proces, ktorý bude vyžadovať čas. Dôležité je sledovať, či nový prístup vedie k skutočnému zlepšeniu vzdelávacieho systému. Očakávam, že by sa mohli zvýšiť praktické zručnosti a kritické myslenie, čo by malo pozitívny dopad na celkové výsledky žiakov v medzinárodných testoch,“ uviedla Viera Turianska.

Reformu v školstve pozitívne vníma riaditeľka Základnej školy v Uzovských Pekľanoch Mária Pekárová. „Naša škola je pilotnou školou, ktorá nové kurikulum testuje. Školský vzdelávací program ešte viac prispôsobujeme konkrétnym žiakom, viac ho individualizujeme. Viac praktických úloh nám vyhovuje. Praktické modelové životné situácie, skúsenosti, pozorovania a zážitky sú to, čo si žiaci skôr a dlhodobejšie zapamätajú a snáď aj odnesú do svojho ďalšieho života,“ vraví. Avšak na výsledky, ktoré by sa dali merať, je ešte podľa nej skoro. „Je to stále ešte o skúšaní, testovaní, upravovaní metód, foriem tak, aby sme si vzdelávanie nastavili do takej podoby, v ktorej sa my, učitelia, budeme cítiť komfortne, odborne, a zároveň žiaci budú mať pútavé učenie v oblastiach, ktoré v svojom budúcom živote dokážu prakticky použiť,“ uviedla. Podľa nej reforma, ak sa opäť nezmení, môže pomôcť aj k lepším výsledkom v testovaní žiakov. „Nemyslím si, že deti sú hlúpejšie, že učitelia menej učia. Skôr sú zlé výsledky dôsledkom neustálych zmien a chaosu, ktorý sa pretavuje aj do výsledkov. Už x rokov prichádza reforma, ktorá mení obsah i formu. Ešte ju ani nestihneme aplikovať a už ju upravujeme. No a potom príde iný minister, prinesie svoju reformu. A kolotoč sa spúšťa odznova. Myslím, že je fajn, že napriek zmene vlády sa, aspoň momentálne, nehovorí zas o zmene zmeneného,“ konštatuje Mária Pekárová.

Pokiaľ ide o domáce úlohy, tie sú podľa jej názoru opodstatnené. „Učia žiaka samostatne pracovať, pravidelne si plniť svoje povinnosti. Budujú návyky. Žiaci si precvičia už prebraté učivo. Avšak myslím si, že nie je v poriadku, ak úlohami žiaci zaplnia celý svoj voľný čas. Podľa mňa by úlohy mali mať „prvostupniari“ vybavené do polhodiny, starší maximálne do hodiny. Úloh na víkendy a prázdniny, tie nedávam. Rovnako odporúčam aj kolegom, aby prázdniny boli aj pre deti časom pre rodinu, oddych, šport,“ dodala riaditeľka.

Pozitívne hodnotí prvé mesiace pilotného overovania nového Štátneho vzdelávacieho programu aj rezort školstva. „Začiatkom februára sa uskutoční stretnutie, na ktorom bude nastavená podpora školám tak, aby vedeli jednoducho vyhľadať pre nich potrebné informácie a materiály. Od februára do apríla navštívia zástupcovia ministerstva všetkých 39 škôl, ktoré pilotujú zavádzanie reformy. Priebežne vyhodnocujeme skúsenosti, ktoré prináša prax. Reforma priniesla do systému vzdelávania aj novú rolu učiteľa v triede. Žiakov a žiačky bude viesť k tomu, aby sa naučili informácie samostatne vyhľadať, vyhodnotiť a správne použiť,“ informoval o prebiehajúcej reforme rezort školstva.

Zadávanie domácich úloh má, podľa hlavnej školskej inšpektorky Alžbety Štofkovej Dianovskej legislatívnu a praktickú rovinu. Pojem “domáca úloha” legislatíva nepozná. „Praktická rovina, prináša pojem domáca úloha z tzv. „zvykového práva“ v školstve, teda lebo sa to tak robilo vždy. Musíme ale rozlišovať pojmy domáce učenie a domáce úlohy,“ hovorí hlavná školská inšpektorka. „Domáce učenie je ako dôležitá súčasť vzdelávania zabezpečované rodinou, ktorá si sama vyberá jeho čas, metódy a formy prípravy. Či poskytne rodič pomoc napríklad zábavnou spoločenskou hrou alebo počas behu,“ vraví. Dôležité je, že to prinesie nové poznatky, zručnosti, či úžitok.

„Domáca úloha je striktne zadaná učiteľom a zasahuje do voľného času rodiny, ktorá by teda logicky mala vidieť jej význam,“ myslí si Štofková Dianovská. „Jej zmysel nemôže vidieť iba učiteľ. Ak je jej cieľom napríklad utvrdzovanie učiva, tak logicky nemôžu dostať všetky deti rovnakú úlohu, pretože šikovnejšie s ňou iba „zabijú čas“, slabšie sa „utvrdia“ v chybách, lebo nie je pri nich učiteľ a škola nemôže očakávať, že sa rodič bude meniť na pedagóga.“

Odporúča učiteľom zadávať dobrovoľnú formu domácej úlohy a ponúknuť žiakom pohľad na jej význam, pretože správna domáca úloha má priniesť úžitok.