Tragédia na železnici vyvoláva otázky: Prečo dievčatá NEPOČULI prichádzať vlak? Šokujúci dôvod!

Tragická nehoda na koľajisku nie je ani zďaleka ojedinelá. Vlani vyhaslo pre neoprávnený vstup na koľaje na železniciach 19 životov a ďalších 17 ľudí sa ťažko zranilo. A to napriek pandémii, ktorá počet vlakov obmedzila. „Ide o úmyselné a závažné porušenie ustanovení zákona o dráhach,“ povedala nám hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová. Podľa štatistík za roky 2016 – 2020 ustanovenia neporušujú len mladí, priemerný vek zrazených osôb bol viac ako 43 rokov.

Prečo toľko ľudí takto hazarduje? „Môžeme len predpokladať, že ľudia sa ponáhľajú a sú zamyslení, čo je znakom týchto čias, a mládež vyhľadáva nebezpečné situácie, preto prebiehajú pred vlakmi, fotia sa v koľajisku, natáčajú si videá a klipy, vyliezajú na odstavené koľajové vozidlá alebo hádžu do vlakov kamene či kladú prekážky do koľajiska,“ vysvetlila Feik Achbergerová. Dodala, že pri zrazeniach je často príčinou nepozornosť, keď osoby nielen vojdú neoprávnene do koľajiska, ale navyše nevenujú pozornosť dianiu okolo seba a železničnej doprave, majú na ušiach slúchadlá, na hlave kapucňu alebo pozerajú do mobilu.

Vstupovať do koľajiska by nemal nik, kto na to nemá povolenie. „Dievčatá sa nachádzali v mieste s dvojkoľajnou prevádzkou, kde vlaky chodia po oboch koľajach obojsmerne a navyše trať bola vedená v oblúku. Po jednej koľaji prechádzal v momente nehody nákladný vlak, pred ktorým dve dievčatá ustúpili mimo koľajiska a dve (zrazené) zostali medzi koľajami. Počas prechodu nákladného vlaku po jednej koľaji sa k dievčatám po druhej koľaji z opačného smeru približoval rušňový vlak, ktorý si nevšimli a ktorý ich zachytil,“ opísala tragickú situáciu hovorkyňa železníc.

Zvuk vlaku mohol dievčatá pomýliť. „Prechod vlaku a navyše nákladného je extrémne hlučný a vyvoláva tlakovú vlnu, a preto dievčatá pravdepodobne nezaregistrovali rušňový vlak napriek tomu, že rušňovodič použil výstražné zvukové znamenie – zatrúbil,“ dodala. 

Samozrejme, zvuk jazdy vlaku môže skresliť viac okolností – v prípade, že je nasnežené, je prechod vlaku veľmi tichý, pri prechode iného vlaku sa stráca zvuk druhého vlaku. Nebezpečný je pobyt pri dvoj- a viackoľajných tratiach prechádzaných oboma smermi – vlaky chodia obojsmerne a môžu prísť z ktorejkoľvek strany. Ani podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského nie je niekedy jednoduché počuť vlak. Podľa neho hluk súpravy v oblasti so stromoradím je citeľne utlmený. V zákrute, keď vlak ešte nevidno je problematické určiť smer odkiaľ vlak ide aj pre skúsenejších ľudí ako sú deti.

„Jednostranné učenie, že cez koľaje sa neprechádza je kontraproduktívne. Naopak malo by sa učiť, ako v mimoriadnej situácii cez koľaje prechádzať. Veľa nešťastí sa stane tak, že deti počkajú kým prejde vlak bližšie k nim a potom sa vrhnú pod vlak v protismere,” hovorí Drahovský. Tvrdí, že deti treba naučiť ako v mimoriadnych prípadoch cez trať prejsť. „Naučiť ich na čo všetko si dať pozor, naučiť sa počúvať vlak, a vedieť odhadnúť koľko sekúnd pri akej rýchlosti je k dispozícii. Potom poklesne aj počet nehôd chodcov na riadnych železničných priecestiach,” uzatvára.

Riešeniami preventívneho charakteru sa ŽSR v spolupráci s políciou venovali už v minulosti a oplotili viac ako 2 000 km tratí. Tie však bývajú často poškodzované alebo ničené, len aby si ľudia ušetrili pár krokov. „Vidíme riešenie už len v represívnych opatreniach zo strany polície. Je pre nás absolútne nepochopiteľné, keď napr. ŽSR vybudujú na staniciach podchody a napriek tomu cestujúci ignorujú upozorňujúce a zákazové tabuľky a prechádzajú cez koľaje,“ doplnila hovorkyňa.

Čo vôbec dievčatá robili v koľajisku? Psychologička jasne: Pre deti je prvoradé mať zaujímavú selfie!

Problémom pri podobných nešťastiach môžu byť podľa uznávanej psychologičky tieto časy, ktoré mladých vyslovene nútia zaujať a šokovať rovesníkov. „Deti si neuvedomujú dôsledky svojich rizikových skutkov. Je pre ne prvoradé mať zaujímavé selfie, aby šokovali svojich kamarátov. Z najnebezpečnejších miest, čo koľajnice určite poskytujú. O dôsledkoch neuvažujú,“ povedala odborníčka na školskú psychológiu Gabriela Herényiová.

Ako teda deťom vysvetliť, čo je nebezpečné a čo nie? „Nemôžeme deti zatvárať, ale ako rodičia sa rozprávajme s nimi, zaujímajme sa o ich starosti a radosti, o kamarátov a ich trávenie voľného času vonku. Nerobme výsluchy a vypočúvania,“ radí odborníčka. Určite je v súčasnosti potrebné sa s deťmi veľa rozprávať aj o sociálnych sieťach, ktoré sú pre ne dôležité.

Pomocnú ruku okamžite načiahli aj školy v Devínskej Novej vsi, ktoré plánujú deťom vysvetliť nebezpečenstvo podobných aktivít a hrozby, ktoré v takýchto prípadoch na deti číhajú. Snahu odborníčka kvituje, no začať treba doma. „V škole by sa mohli tak isto porozprávať so žiakmi o tragických prípadoch a o prevencii, ale rodičovská rada je nenahraditeľná. A ‚dôveruj, ale preveruj‘ je jedno z najdôležitejších hesiel pre rodičov, “ dodala odborníčka.