Prichádzajú horšie časy: Hrozí strata 20 000 pracovných miest, vyššie ceny. A to nie je všetko
27. 3. 2025, 18:37
Národná banka Slovenska (NBS) zhoršila prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. Kým koncom roka predpovedala jej rast na úrovni 2,3 %, v najnovšej prognóze ho skorigovala na 1,9 %. Mierne vyšší odhad má aj pre infláciu, a to 4,3 % namiesto 4,1 %. Dôvodom je najmä rastúca neistota vo svetovej aj domácej ekonomike.
Zdroj: Dano Veselský
Zdroj: Dano Veselský
Zdroj: Dano Veselský
Galéria k článku
Neistota je späť. „Je zásadná a dolieha na celú ekonomiku. Neutíchajúce geopolitické pnutia a zavádzanie obchodných ciel podkopávajú vyhliadky rastu ekonomík po celom svete, vrátane Slovenska,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír. „Popri globálnej nervozite je u nás doma navyše cítiť neistotu prameniacu zo zatiaľ neznámych dosahov už prijatých konsolidačných opatrení, ako aj z nejasností ohľadom budúcich úsporných balíčkov. Firmy naďalej trápia rozkolísané ceny plynu, ktoré sa v porovnaní s obdobím pred pandémiou, držia na zvýšených úrovniach,“ konštatoval.
Podľa jeho slov domácnosti stále nevedia, v akej miere im bude štát v nasledujúcich rokoch pomáhať s cenami plynu a tepla. Neistota brzdí oživenie ekonomiky. Príčiny o niečo slabšieho rastu v nasledujúcich troch rokoch, kedy by mala rásť okolo 2 %, je teda potrebné podľa Kažimíra hľadať nielen doma, ale aj v zahraničí. „Európski výrobcovia, vrátane slovenských, strácajú na svetových trhoch rokmi vybudované pozície, a to napriek tomu, že rast svetovej ekonomiky je zatiaľ pomerne odolný. Pre nás to, samozrejme, znamená slabší výkon priemyslu a pomalší rast vývozu,“ vysvetlil a zdôraznil naliehavú potrebu obnoviť konkurencieschopnosť európskej aj slovenskej ekonomiky investíciami do inovácií, modernizácie či vzdelávania.
Anketa
Obávate sa toho, že sa zhorší vaša finančná situácia v najbližších rokoch?
„Očakávame mierne rýchlejší rast cien v tomto aj budúcom roku. Je tu ten evergreen, ktorý sa týka cien energií a v neposlednom rade aj poľnohospodárskych plodín a potravín ako takých. Zároveň platí, že zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) sa v našom sektore služieb neprejavilo takmer vôbec. Aj preto zostáva inflácia v tomto sektore naďalej prekvapivo veľmi vysoká,“ zhodnotil.
Podľa guvernéra ohlásenie konsolidačného balíčka v októbri 2024 spôsobilo na Slovensku najvyšší nárast neistoty v rámci EÚ. „Ľudia upriamili svoju pozornosť na konsolidáciu a konkrétne opatrenia. Domácnosti s nižšími príjmami pociťujú vyššiu neistotu, aj keď neistota stúpla aj medzi najbohatšími,“ uviedol Kažimír.
Zamestnanosť ale zostala podľa očakávaní stabilná, znižuje sa však počet ľudí, ktorí by sa mohli zapojiť do pracovného procesu. „Dobrou správou je, že sa opäť mierne znížili počty nezamestnaných a dosiahli tak historicky najnižšiu úroveň. To však značne limituje dostupnú domácu pracovnú silu. Okrem toho koncom minulého roka využilo mnoho pracujúcich poslednú šancu na pomerne štedrý odchod do predčasného dôchodku. Na udržanie zamestnanosti firmy vo väčšej miere využívali príchod zahraničných pracovníkov,“ povedal.
„Starnutie Slovenska je nezvratný demografický trend. Odchody do starobného dôchodku sa budú zvyšovať, čo vytvorí tlak na rast miezd. Očakávame, že platy sa budú každoročne zvyšovať o takmer 5 %. Inflácia v tomto roku prechodne dosiahne úroveň 4,3 %. K výraznejšiemu zdražovaniu prispievajú najmä neistota a daňové zmeny. Vidieť to najmä na cenách služieb. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa mala inflácia spomaliť k 3 %. Hospodárenie verejnej správy by sa v tomto roku malo zlepšiť. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť úroveň 4,4 % HDP,“ priblížil vyhliadky Slovenska guvernér NBS Peter Kažimír.