Anka (34) prišla pre koronu o prácu, muž neplatí výživné na tri deti: Z TEJTO SUMY musia vyžiť!

Na Slovensku je aktuálne viac ako 16 percent rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje vyše 870-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20- až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 780 eur mesačne.

Len na bývanie dávame v priemere 370 eur mesačne. „Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však takmer o rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme aj vyššie percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo so splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila a očakávame, že vzhľadom na druhú vlnu koronakrízy, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ uviedla Lenka Buchláková, analytička FinGo.sk.

Do kategórie materiálnej deprivácie aktuálne spadá vyše 430-tisíc Slovákov, ktorí si nemôžu dovoliť auto, telefón či práčku, majú problém čeliť nečakaným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Slováci skončili na ôsmom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sme sa prepadli až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine 50-tisíc ľudí.

Medzi Slovákov, ktorí žijú pod hranicou chudoby, patrí aj Anka Fogošová (34) z Prešova. Už takmer štyri roky býva s tromi deťmi – Kikou (14), Paľkom (10) a Peťkom (5) – v krízovom centre. Mesačne musia vyžiť z 370 eur. O prácu prišla počas koronakrízy. Otec detí výživné neplatí, náhradné výživné dostáva od štátu. „Je to tristo eur a k nim dostávam rodinné prídavky na tri deti vo výške 70 eur,“ vyratúva Anka. „Mám vážne zdravotné problémy, bolí ma chrbtica, chodím po lekároch. Máme čo robiť, aby sme vyžili. Vlastné bývanie si nebudem schopná zabezpečiť zrejme nikdy. Pritom každý deň zažívam stres, pretože v krízovom centre môžeme byť iba dočasne,“ hovorí nešťastne.

Bojí sa najmä o budúcnosť detí. „Zúfalo hľadám prácu, no nedarí sa mi. V tomto zlom čase ma nikto nezamestná. Často nemám peniaze ani len na kúpu školských potrieb, o ostatných veciach ani nehovorím," ťažká si Anka.

1. Rozdeľte si svoje výdavky

Máte fixné výdavky, ktoré platíte každý mesiac: náklady na bývanie, energie, splátku hypotéky, poistenie, sporenie, stravu, tankovanie. Potom sú tie variabilné, ktoré nevyhnutne nepotrebujete – ako záľuby, kultúrne podujatia či výlety. V prípade, že vaše výdavky prevyšujú príjmy, treba začať okamžite konať, snažiť sa dostať výdavky pod kontrolu a znížiť ich na úroveň príjmu. Pokiaľ to nie je možné, tak je potrebné hľadať riešenie, ako vykryť mesačný schodok na niekoľko mesiacov dopredu.

2. Prehodnoťte rôzne platby

Mobil, internet či rôzne predplatné vedia ukrajovať z rozpočtu. Výhodnosť zmlúv by ste mali prehodnotiť raz za dva roky. Pri platbách za mobil tak viete mesačne ušetriť aj niekoľko desiatok eur. Dôležité je prehodnotiť výhodnosť spotrebných úverov, hypotéky, poistky. Treba zistiť, či rovnaké podmienky nezískate v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Zbavte sa nevýhodných poistiek a sporení. S týmto vám vie pomôcť aj finančný sprostredkovateľ.

3. Nezáleží na príjme, ale na rezerve

Najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré nastaviť si trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata. Väčšinou si Slováci odkladajú až na konci mesiaca, ale zvyčajne im už nezostane nič. Šetriť sa dá aj 10 eur mesačne. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti. Spojenie „nemám z čoho“ je často o našom nastavení v hlave. 

4. Šetriť sa dá aj na energiách

Je niekoľko tipov, ako na energiách ušetriť. Napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania
v stand-by móde, výmena žiaroviek za úspornejšie či využívanie termostatických ventilov na radiátoroch, ktoré udržiavajú teplotu v miestnostiach podľa ich nastavenia.

5. Vyhýbajte sa spontánnym nákupom

Priemerný Slovák minie na zbytočnosti 65 eur mesačne. Podľa Eurostatu vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na nepotrebné elektronické novinky, oblečenie či kozmetiku. Pritom až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme. Podliehame impulzívnym nákupom a kúpime aj to, čo nepotrebujeme. Len na potraviny minieme mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur ročne. Často míňame peniaze aj za potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a potom ich vyhadzujeme.

Ochorenie, ktoré nejde len tak vyliečiť: O svoju dcéru sa starám 24 hodín denne!

Mnohí Košičania nešetria primátora Polačeka: Taký vysoký plat si rozhodne nezaslúži!

Otváranie škôl v Bratislave? Ani tak ani tak, ale na polovicu