Na Slovensku je aktuálne viac ako 16 percent rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje vyše 870-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20- až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 780 eur mesačne.

Len na bývanie dávame v priemere 370 eur mesačne. „Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však takmer o rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme aj vyššie percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo so splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila a očakávame, že vzhľadom na druhú vlnu koronakrízy, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ uviedla Lenka Buchláková, analytička FinGo.sk.

Do kategórie materiálnej deprivácie aktuálne spadá vyše 430-tisíc Slovákov, ktorí si nemôžu dovoliť auto, telefón či práčku, majú problém čeliť nečakaným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Slováci skončili na ôsmom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sme sa prepadli až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine 50-tisíc ľudí.

Medzi Slovákov, ktorí žijú pod hranicou chudoby, patrí aj Anka Fogošová (34) z Prešova. Už takmer štyri roky býva s tromi deťmi – Kikou (14), Paľkom (10) a Peťkom (5) – v krízovom centre. Mesačne musia vyžiť z 370 eur. O prácu prišla počas koronakrízy. Otec detí výživné neplatí, náhradné výživné dostáva od štátu. „Je to tristo eur a k nim dostávam rodinné prídavky na tri deti vo výške 70 eur,“ vyratúva Anka. „Mám vážne zdravotné problémy, bolí ma chrbtica, chodím po lekároch. Máme čo robiť, aby sme vyžili. Vlastné bývanie si nebudem schopná zabezpečiť zrejme nikdy. Pritom každý deň zažívam stres, pretože v krízovom centre môžeme byť iba dočasne,“ hovorí nešťastne.

Bojí sa najmä o budúcnosť detí. „Zúfalo hľadám prácu, no nedarí sa mi. V tomto zlom čase ma nikto nezamestná. Často nemám peniaze ani len na kúpu školských potrieb, o ostatných veciach ani nehovorím," ťažká si Anka.

Čítajte na ďalšej strane: 5 rád odborníčky, ako si prilepšiť aj z mála >>