Predčasné penzie komplikujú život zamestnávateľom. Čo na to vláda? Zruší ich alebo sprísni?

Nezamestnanosť je na rekordne nízkej úrovni a vďaka možnosti odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch je na trhu práce ešte menej ľudí. Do penzie totiž odchádzajú ekonomicky aktívni ľudia, často vo veku 58 rokov, čo spôsobuje problémy veľkým zamestnávateľom.

Aj preto ministerstvo práce koncom roka 2023 avizovalo, že do konca januára predstaví zmeny, ktoré zabránia masívnemu odchodu ľudí do tohto druhu dôchodku. To sa však doteraz nestalo. „O predčasné dôchodky bol enormný záujem najmä ku koncu minulého roka,“ uviedol minister práce Erik Tomáš. „Ľudia chceli využiť dvojnásobnú valorizáciu, ktorá bola v januári na úrovni 11,8 percenta a v júli mimoriadne 10,6 %,“ potvrdil minister. Penzie tak vlani rástli o 22,4 percenta. Podľa jeho slov sa situácia začiatkom roka významne upokojila. „Očakávam však ešte jednu vlnu väčšieho záujmu ku koncu tohto roka. Dôvod? Novopriznaní penzisti dostanú valorizáciu 14,5 percenta. Vychádzame zo skúseností, že ľudia žiadajú o tieto penzie čo najbližšie k dosiahnutiu dôchodkového veku, aby sa im predčasná penzia krátila čo najmenej. V rámci vládnej koalície sa touto problematikou budeme detailne zaoberať. Sme stále vo fáze odborných debát, takže je nateraz predčasné povedať, k akým zmenám napokon dospejeme,“ vysvetlil Tomáš.

Hoci je dnes možné získať predčasnú penziu aj po odpracovaní 40 rokov, dovtedy platilo, že do predčasného dôchodku môžu ľudia odísť len vtedy, ak im do riadnej penzie chýbajú maximálne dva roky. Niektoré podmienky sú však rovnaké v oboch prípadoch. Jednou z nich je suma, ktorá musí byť vyššia ako 1,6-násobok životného minima, teda v súčasnosti 430,30 eura.

Platí tiež, že už v čase žiadosti o túto penziu nesmiete byť zamestnaní. Napriek zákazu práce dostáva aktuálne predčasný dôchodok takmer 24-tisíc ľudí, pred rokom to bolo len 13-tisíc. Atraktívna je aj jeho suma, takmer 750 eur, kým pred rokom to bolo necelých 574 eur. Len na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je dnes necelých 673 eur, teda takmer o 80 eur nižší ako ten predčasný.

Nové pravidlá však narobili veľké problémy zamestnávateľom. Z práce odišli železničiari, šoféri, pekári, chovatelia zvierat. Združenie podnikateľov Slovenska upozorňuje, že sociálna politika má zamestnávanie podporovať, robí však opak. „Na Slovensku nie je firma, ktorá by nemala so zháňaním ľudí problém. Čísla sú hrozivé. Detí sa rodí čoraz menej, každý piaty maturant odchádza do zahraničia a výrazne rastie počet dôchodcov,“ upozorňuje na svojej stránke združenie. „Nedomyslenými zmenami tento stav politici ešte zhoršujú. Príkladom je umožnenie odchodu do penzie po 40 odrobených rokoch a absurdné situácie, keď sa mnohým viac oplatí ísť do predčasného dôchodku, ako čakať na riadny termín,“ konštatuje združenie podnikateľov.

Odchod do predčasnej penzie kritizuje aj analytik INESS Radovan Ďurana. „Originálna myšlienka predčasného dôchodku mala nahradiť výpadok príjmu človeka, ktorý stratil zamestnanie tesne pred dosiahnutím dôchodkového veku. Časy sa však zmenili, na trhu je nedostatok pracovníkov a to otvára otázku, či má vôbec predčasná penzia zmysel, pretože do nej dnes chodia ľudia dobrovoľne, keďže je to finančne výhodné,“ hovorí. „Okrem luxusných valorizácií a nízkej miery krátenia je to aj prístup k úsporám v druhom pilieri, ktorý sa čoskoro skončí. Štát nastavil podmienky, ktoré sa neodmietajú,“ myslí si analytik Ďurana.

O atraktívnosti tejto penzie nepochybuje ani finančný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. „Keďže mnoho aktívnych ľudí odchádza do predčasnej penzie a poberá dôchodok, oslabuje to penzijný systém. Títo ľudia, hoci by mohli, neplatia odvody a čerpajú peniaze z rozpočtu.“ Podľa neho bol penzijný systém reformovaný pred dvadsiatimi rokmi a keby ostal nezmenený, dnes by sme mali o 300-tisíc dôchodcov viac. „Takže sme na tom mohli byť ešte horšie,“ dodal Škriniar.

„Príkladom je plánovaný národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť, v ktorom sa zameriame na zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a mladých ľudí,“ priblížila hovorkyňa rezortu práce Natália Jáchym Holubová. „V rámci Programu Slovensko na roky 2021 – 2027 pripravuje rezort práce opatrenia aj na podporu zamestnania ľudí nad 50 rokov vrátane flexibilných pracovných možností a vekového manažmentu,“ vymenúva ďalej Jáchym Holubová.

Zároveň je ministerstvo práce gestorom v poradí už druhého Národného programu aktívneho starnutia. „Cieľom Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 – 2030 je podporiť budovanie udržateľnej spoločnosti cez podporu a zhodnocovanie potenciálu ľudí všetkých vekových kategórií, najmä v kontexte procesu ich starnutia vrátane prípravy pracovného prostredia pre čo najdlhšie zotrvanie v platenej práci,“ dodáva hovorkyňa rezortu práce.