Predávate veci na FACEBOOKU? Sú sociálne siete rajom podvodníkov? Na toto NIKDY NEKLIKAJTE!

Dnešný svet si nedokážeme bez online prostredia ani predstaviť. Denne používame sociálne siete, prostredníctvom ktorých zdieľame svoje zážitky, komunikujeme s priateľmi či s rodinou. Avšak ani tento zdanlivo bezpečný priestor nie je bez rizík. Na čo by si mali spotrebitelia dávať pozor a ako môžu zabrániť prípadným problémom?

Samotné nákupy nemusia byť vôbec ničím rizikovým. Máte doma prebytočné oblečenie a privyrobiť si pár eur? Predaj je skvelou možnosťou, pričom množstvo sociálnych sietí ponúka možnosť predaja prostredníctvom pár klikov.

Ak ste na opačnej strane a tovar nakupujete, môže sa vám stať, že nepríde v poriadku, prípadne vôbec.

Výnimkou však nie sú ani prípady, keď spotrebitelia (či už na strane kupujúceho, alebo predávajúceho) prídu prostredníctvom premyslených podvodov o veľkú sumu peňazí, píše dTest.

Ďalším rizikom sú podozrivé odkazy. Na tie môžete naraziť pri nákupe, predaji, ale aj pri bežnej komunikácii. Väčšina používateľov sociálnych sietí sa už stretla so situáciou, keď im prišiel odkaz od kamaráta, príbuzného alebo kolegu z práce, pri ktorom bol napríklad text: „Si to ty?“ Používatelia často na takéto odkazy klikajú. Správa však často nepríde od kamaráta, ale z profilu, ktorý kamaráta pripomína, prípadne z jeho napadnutého účtu.

Obrana pred týmito praktikami nie je jednoduchá. Ideálne je na žiadne takéto odkazy neklikať. Čo však robiť? Napríklad kontaktovať kamaráta a požiadať ho o bližší popis odkazu, pretože napadnuté účty spravidla pošlú len túto správu s odkazom a následne už nereagujú. Ak odosielateľ správy nebude vedieť, že odkaz poslal, ide pravdepodobne o napadnutý účet.

Ak bol odkaz odoslaný z vášho profilu, ihneď sa odhláste zo všetkých zariadení a zmeňte si heslo. V prípade, že máte problém zapamätať si rôzne heslá, môžete využiť služby manažéra hesiel.

Časté problémy sú spojené aj s rôznymi súťažami na sociálnych sieťach. Preto kontrolujte profil, ktorý súťaž zdieľa. Ak ide o celosvetovú spoločnosť a na týchto stránkach je iba pár sto sledujúcich, je pravdepodobné, že ide len o napodobeninu týchto stránok.

Je tiež dobré sledovať URL adresu, pomocou ktorej je možné podvod v niektorých prípadoch odhaliť. Časté sú aj „preklepy“ v názvoch stránok, prípadne nahradenie písmen inými znakmi (napríklad znak | namiesto písmena I alebo číslo 0 namiesto písmena O).

Zároveň je dobré zamyslieť sa nad súťažou aj kriticky. Oplatí sa spoločnosti rozdať všetkým súťažiacim darčeky v hodnote 200 eur?

Hoci súťaže často vyvolávajú dojem, že spoločnosť „utráca“ na spotrebiteľov, oveľa častejšie ide o premyslené marketingové stratégie, ktoré spoločnostiam vo výsledku zarobia omnoho viac.

Súťaže si overte aj priamo na stránkach danej spoločnosti. Vo väčšine prípadov bude táto súťaž propagovaná aj mimo sociálnej siete, aby ju našiel čo najvyšší počet potenciálnych súťažiacich. „Ak je akcia propagovaná len na jednej sociálnej sieti, odporúčame zvýšiť obozretnosť a starostlivo zvážiť, či sa do nej zapojiť,“ upozorňuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.

Výsledkom týchto podvodných súťaží býva často správa, prípadne odpoveď na komentár, ktorý obsahuje odkaz. Ten môže byť už sám o sebe škodlivý a napadnúť účet. V iných prípadoch si podvodník prostredníctvom neho vyžiada údaje, ktoré potom môže zneužiť. „Môže ísť napríklad o číslo platobnej karty,“ upresňuje Hekšová.

Z času na čas sa stane, že sa na sociálnych sieťach objaví úplne cudzia osoba, ktorá tvrdí, že má prístup k väčšej sume peňazí (napr. dedičstvo), ale potrebuje najskôr zaplatiť poplatok, aby s financiami mohla disponovať. „Môže ísť o osoby, ktoré sa vydávajú za zahraničných vojakov, prípadne doktorov na misiách,“ dopĺňa Eduarda Hekšová.

Spravidla však tieto osoby po zaslaní požadovanej čiastky úplne zmiznú a nedajú sa nájsť, v iných prípadoch môžu požadovať ešte ďalší doplatok.

V podobnom duchu sa nesú aj podvody, pri ktorých sa dotyčný „zamiluje“ a potrebuje požičať peniaze na cestu na Slovensko.

Na podobné správy by ste nemali vôbec reagovať.

Údaje na sociálnych sieťach môžu byť využívané aj inde. "V poslednom čase sme sa stretli s niekoľkými prípadmi, keď podvodníci využili údaje (meno, priezvisko a dátum narodenia), ktoré zaslali spotrebiteľom na overenie formou SMS, pričom sa vydávali za štátne inštitúcie. V jednej SMS žiadali podvodníci registráciu na podvodnej stránke kliknutím na odkaz. Údajným odosielateľom bolo ministerstvo financií a účelom malo byť vyplatenie príspevku na energie,“ uvádza Hekšová konkrétny prípad.

Ľudia by však aj tu mali spozornieť a skontrolovať si priamo na stránkach danej inštitúcie, či žiadosti o takýto príspevok vôbec prebiehajú. Zároveň je veľmi nepravdepodobné, že by sa podobné príspevky žiadali formou SMS.

Predísť týmto problémom je možné aj pomocou obmedzenia viditeľnosti týchto údajov. Väčšina sociálnych sietí požaduje iba zverejnenie mena – dátum narodenia a ďalšie údaje možno potom obmedziť tak, aby ich nevidel nikto nepovolaný.

Všeobecná rada pre tieto prípady je neklikať na odkazy, pri ktorých si spotrebiteľ nie je úplne istý, kam vedú. Ani odkaz, ktorý príde z profilu známeho, nie je bezpečný a je dobré si overiť, či ho skutočne odoslala práve táto osoba.

Pri ostatných prípadoch je dôležité si dobre premyslieť, či je reálne, aby bola určitá ponuka (či istý zárobok) skutočná. Prípadne môžete prebrať situáciu s blízkou osobou, ktorá môže celú vec zhodnotiť s určitým odstupom a pomôcť tak predísť strate financií či zneužitiu osobných údajov.

V momente, keď peniaze pošlete, je veľmi ťažké získať ich späť. Pri vyplnení osobných údajov je zároveň prakticky nemožné zamedziť ich ďalšiemu šíreniu.

Prečítajte si tiež: