Prečo si pápež František na návštevu vybral práve Slovensko: Prekvapivé puto s prezidentkou!

V pondelok mal Svätý Otec nabitý program už od rána. Doobeda sa stretol s prezidentkou a osobnosťami Slovenska v prezidentskom paláci a hneď nato ho už v Dóme svätého Martina čakali biskupi, kňazi, rehoľníčky či katechéti.

Prípravy začali od skorého rána. Už od šiestej hodiny bolo okolie paláca obklopené policajtmi a vojakmi. Príhovor Svätého Otca bol síce plánovaný až na 10. hodinu, no prví hostia sa začali zhromažďovať už krátko po ôsmej. Zúčastniť sa stretnutia s pápežom mohli len tí, ktorí dostali osobné pozvanie od prezidentky.

Medzi 500 vybranými hosťami ceremoniálu boli okrem najvyšších ústavných činiteľov, členov vlády, zástupcov Národnej rady a poslancov Európskeho parlamentu, napríklad bývalí prezidenti Slovenska a expremiérka Iveta Radičová (64). Nechýbali ani zdravotníci, či vedci ako napríklad Pavol Čekan, pozvanie dostal aj hlavný hygienik Ján Mikas či záchranár Viliam Dobiáš.

Zastúpenie mali aj predstavitelia kultúrnej obce či médií. V prezidentskej záhrade boli osobnosti ako Zuzana Krónerová, Juraj Kukura, Jozef Vajda, medzi hosťami zažiarila aj Veronika Cifrová Ostrihoňová či Kristína Tormová. Za akademickú obec sa tu ukázala napríklad Lucia Kurilovská, spomedzi športovcov zlatý olympionik Matej Tóth, ale aj zástupcovia menšín či neziskových organizácií a členovia diplomatického zboru. Pozvanie prijali aj rodičia zavraždeného novinára Jána Kuciaka, Jana a Jozef Kuciakovci, a matka jeho snúbenice Zlatica Kušnírová. 

Podujatia s pápežom Františkom sa tiež mohli zúčastniť iba zaočkovaní, pretože registrácia na stretnutie vyžadovala preukázanie covid pasu. Vraj preto medzi hosťami nebolo vidieť predsedu mimoparlamentného Hlasu Petra Pellegriniho (45) či šéfa Smeru Roberta Fica (56). Zo zástupcov opozície sa však ukázali Richard Raši a Erik Tomáš. Svätého Otca prezidentka Zuzana Čaputová najprv spolu s ozbrojenými silami privítala pred palácom.

Pápežovi Františkovi okázalosť nevonia a náležite to dal aj najavo. Nasledovala zdvorilostná návšteva v Zlatom salóniku, ktorej sa zúčastnila rodina a najbližší prezidentky. Zvyčajne hlava cirkvi štátnikom nevenuje viac ako 15 minút, preto polhodinová návšteva vyvolala údiv.

Pápež od prezidentky dostal peceň chleba aj nabíjačku: Čítajte na ďalšej strane >>>

Prezidentka darovala pápežovi symbolické i praktické dary. Symbolickým darom prezidentky Svätému Otcovi je chlieb. „Keďže chlieb vzniká z mnohých zŕn, aj v starokresťanskej modlitbe sa spomína ako symbol spájania. Chlieb je zároveň symbolom života, ľudskej práce a dobrých skutkov," zdôvodnil hovorca prezidentky Martin Strižinec. Darovaný chlieb upiekli v trnavskej pekárni Chlieb náš. Uložený bol v prútenom košíku a prikrytý paličkovanou čipkou. Pápež tiež dostal knihu, ale aj med z prezidentskej záhrady.

Keďže prezidentku SR a pápeža Františka spája vzťah k životnému prostrediu a obaja opakovane pripomínajú riziká spojené s klimatickými zmenami a naliehavosť klimatickej krízy, medzi darmi je aj nabíjacia stanica, ktorú budú môcť vo Vatikáne používať na dobíjanie elektromobilov. Na znak pomoci slabším prezidentka darovala medicínske vybavenie určené na pomoc v najchudobnejších častiach sveta prostredníctvom vatikánskych organizácií.

Pápež František daroval prezidentke Zuzane Čaputovej medailu, ktorá odkazuje na prebiehajúcu návštevu Slovenska. V strede medaily je zobrazená Panna Mária, patrónka Slovenska. V pozadí je dvojkríž, ktorý patrí k symbolom krajiny. Pastoračnú cestu Svätého Otca pripomína aj dátum a text na okraji medaily.

Nasledovali príhovory hlavy cirkvi i našej krajiny. Prezidentka vyzvala k spolupráci aj k ochrane životného prostredia. „Svet čelí krízam, a pritom jediný spôsob, ako ich zvládnuť, spočíva v spolupráci. Jediné, čo potrebujeme, je ľudskosť, uvedomenie si pri pohľade na kohokoľvek z nás, že ty si ja a ja som ty, že tvoríme jednotu. Majme teda odvahu k ľudskosti. Sme odkázaní žiť spolu a bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme,“ povedala.

„Ak máme prežiť, musíme sa znovu učiť tomu, ako byť citliví voči našej planéte, ktorá nám v minulosti šepkala a teraz už kričí, že nás nedokáže uniesť, lebo sme pre ňu priťažkí,“ pokračovala.

Z pápeža bolo cítiť otvorenosť a pokoru, ktoré prejavil aj v poobedných hodinách, keď sa stretol so zástupcami židovskej obce a navštívil sestry Matky Terezy v Petržalke. Tie žijú v úplnej chudobe a svoj život zasvätili pomoci najbiednejším. Vo večerných hodinách ešte absolvoval krátke stretnutie s premiérom Eduardom Hegerom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Už v utorok ho čaká náročný program na východe Slovenska, kam sa prepraví v skorých ranných hodinách letecky.

Pápež František: Som rád, že som na Slovensku. Čítajte na ďalšej strane >>>

Pápež František: Som rád, že som na Slovensku

„Všetkých vás pozdravujem a som rád, že som na Slovensku. Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy,“ uvítal Slovákov v svojom prvom príhovore. Zároveň cirkev vyzval k pokore, aby sa na svet nepozerala s odstupom.

Pápež František uviedol, že dejiny Slovenska pozývajú, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. Vo svojom prejave spomenul aj pandémiu nového koronavírusu. Označil ju ako „skúšku našich čias". Ľudia by podľa neho mali túto krízu prijať ako „výzvu prehodnotiť náš životný štýl".

Nemá zmysel sa podľa pápeža sťažovať na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Zmena sa podľa neho neobíde bez mladých, ktorých varoval pred nástrahami konzumu.

V prejave sa tiež inšpiroval podobenstvom chleba a soli. O chlieb by sme sa mali deliť. Lámanie chleba zas poukazuje na krehkosť tých najslabších, ktorých máme opatrovať. Rovnakým dielom nalámaný chlieb poukazuje na spravodlivosť medzi ľuďmi. Soľ zas dáva pokrmom chuť. „Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou,“ odkázal Slovákom.

Z prezidentskej záhrady sa presunul do Dómu svätého Martina, kde odkázal, že cirkev má byť znakom slobody a prijatia. Má byť pokorná ako Ježiš, ktorý sa zriekol všetkého a stal sa chudobným, aby nás obohatil. „Nikto sa nesmie cítiť utláčaný, ale každý nech má možnosť objaviť slobodu Evanjelia a postupne vstúpiť do vzťahu s Bohom," povedal pápež.