Prečo nemám ocka? Takto vnímajú život deti slobodných mamičiek

Počet detí, ktoré sa narodia ženám žijúcim bez partnera, rastie aj potom, čo v mnohých európskych krajinách nastali zmeny v sociálnej i legislatívnej oblasti, píše denník Corriere della Sera. Zatiaľ čo veda vychádza v ústrety požiadavkám žien, ktoré sa chcú stať matkami prostredníctvom darovania spermií a žiť bez partnera, je len málo známe, čo si myslia deti narodené v rodine tvorenej iba matkou.

Oplodnenie in vitro je v západných krajinách bežná vec.
Zdroj: Pixabay

Týmto javom sa poprvýkrát zaoberá štúdia Centra pre výskum rodiny pri Cambridgeskej univerzite. Ta ukázala, že tieto deti majú všeobecne dobrú mieru prispôsobivosti a majú pozitívne pocity pokiaľ ide o rodinný život, aj keď už od troch rokov často kladú otázku, prečo chýba otec.

Pri svojej štúdii vedci sledovali 51 rodín tvorených len matkami, ktoré porovnávali s 52 heterosexuálnymi rodinami s dvoma rodičmi a najmenej jedno dieťa vo veku od štyroch do deväť rokov, ktoré bolo počaté tiež na základe darovania spermií.

Vedci odhalili záhadu genetiky: Ako ovplyvňuje poradie súrodencov ich charakter?

„Ide o prvú štúdiu, ktorá skúma prispôsobivosť detí v rodinách tvorených len matkami vo veku, kedy sú deti už dosť veľké, aby chápali, aká je ich rodina, čo znamená vyrastať bez otca a ktorá vyhodnocuje ich sociálne a rodinné skúsenosti,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie doktorka Sophie Zadehová.

Matky z oboch sledovaných skupín vypĺňali štandardizované dotazníky a 47 detí matiek žijúcich bez partnera sa vedci pýtali na rodinu a priateľstvá. Ukázalo sa, že medzi dvoma typmi rodín neexistuje z hľadiska toho, či sa dieťaťu darí, žiadny rozdiel.

Deti sa začnú pýtať na otca, keď majú tri roky.
Zdroj: Pixabay

Materské mlieko verzus umelé: dokedy by mali matky dojčiť?

Matky uvádzali, že ich deti majú neutrálne pocity pokiaľ ide o neprítomnosť otca (39 percent) alebo rozporuplné pocity (28 percent) a často hovoria o otcovi. Matka 5-ročného dieťaťa uviedla: „Pamätám sa, keď sa ma po prvýkrát spýtal, to mal tri roky. Práve sme odchádzali z kúpaliska a spýtal sa ma: Mami, prečo nemám ocka?“ Iná matka sedemročných dvojčiat žijúca bez partnera s nimi nehovorí o darcovi, ale o postave otca. „Chcú, aby som im našla ocka, ale o biologickom otcovi nikdy nehovoria,“ povedala.

Väčšina detí, ktoré súhlasili, že odpovedia na otázky, povedali, že by nechceli meniť svoju rodinnú situáciu (51 percent). Zmeny, ktoré ostatné deti žiadali, boli banálne. Aj v škole sa väčšina detí cítila dobre, majú priateľov a nikdy neboli šikanované, a pokiaľ sa to stalo, tak len výnimočne.

Deti s dobrou a starostlivou matkou sú šťastné ako všetky ostatné.
Zdroj: Pixabay

„Celkovo sa zdá, že deti od štyroch do deviatich rokov s matkou bez partnera, ktoré sa narodili vďaka umelému oplodneniu, sa majú dobre. Nevieme však, aké budú ich pocity až vyrastú. Výsledky naznačujú, že to, čo má význam pre deti žijúce so samotnou matkou, nie je neprítomnosť otca ani to, že boli počaté zo semena darca, ale že je to kvalita rodičovstva a pozitívny vzťah rodiča k dieťaťu. V praxi to potvrdzuje to, čo už vieme o psychologickej prispôsobivosti detí voči iným typom rodiny, ktoré sa líšia od tej tradičnej,“ vysvetľuje doktorka Zadehová.

Deti, ktoré sa narodili matkám žijúcim bez partnera, majú tú výhodu, že neprežívajú traumy z konfliktov medzi rodičmi a z rozvodu. Samozrejme je nevyhnutné, že sa pýtajú, prečo sú na svete.