Reklama

Máme plné nemocnice, Slovensku hrozí HUMANITÁRNA KRÍZA: Odborník vysvetlil, na čo sa pripraviť

Reklama

Boj s koronavírusom pred nemocnicami prehrávame. Pacientske lôžka sa nám rýchlo plnia. Nemocnice sa každý deň snažia vyčleniť pre covidových pacientov nové kapacity, za obeť padajú iné oddelenia. Mnohé zariadenia už prekonali maximálne počty hospitalizovaných z druhej vlny. Minister zdravotníctva skloňuje humanitárnu krízu. Hrozí katastrofa, že nám pacienti budú umierať na chodbách?

V nemocniciach bolo vo štvrtok hospitalizovaných 2 594 s potvrdeným ochorením COVID-19. Vlani o tomto čase sme na tom boli oveľa lepšie, hospitalizovaných bolo o tisíc pacientov menej. Vrchol sme dosiahli začiatkom marca, keď ležalo v nemocniciach 3 836 chorých, potom začali počty hospitalizovaných klesať. Dnes máme našliapnuté tento rekord prekonať. Situácia sa radikálne zhoršila tento týždeň. V pondelok pribudlo za jediný deň až 300 hospitalizovaných.

Na kritickú situáciu upozornili v piatok primátori ôsmich krajských miest. „Veľmi neradi by sme boli, aby sa opakovala situácia, ktorú sme zažili počas prvej a druhej vlny pandémie," povedal žilinský primátor Peter Fabiáne.

Samosprávy sú pripravené nemocniciam podať pomocnú ruku. Tie ju budú potrebovať, pretože podľa predpovede ministerstva zdravotníctva budeme mať do dvoch týždňov v nemocniciach 3 000 pacientov. Ak tento rast nezastavíme,  podľa ministra to bude viesť k výraznému obmedzeniu až zastaveniu bielej medicíny a k ďalším stratám na životoch z nevykonávania zdravotnej starostlivosti. Prekročenie maxima z druhej vlny by podľa Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) znamenalo na Slovensku humanitárnu krízu či katastrofu!

Čo je humanitárna kríza, si prečítajte >>V GALÉRII<<

Podľa Mariána Cehelníka, koordinátora humanitárnej pomoci v Človeku v ohrození, je humanitárna kríza stav, keď si spoločnosť už nevie poradiť s daným problémom. V hre je aj pomoc iných krajín. „V prvom rade by mal konať štát, teda vláda, Ústredný krízový štáb, ale mali by sme konať aj my občania. Pokiaľ na to nestačíme sami, musíme sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na iné krajiny,“ vysvetlil, čo by to znamenalo pre Slovensko Marián Cehelník, koordinátor humanitárnej pomoci v Človeku v ohrození.

Lengvarský zdôrazňuje, že v nemocniciach končia najmä neočkovaní. „Za posledných sedem dní sme prijali 2 000 pacientov. Z nich 81 percent, teda 1 600, bolo nezaočkovaných,“ podčiarkol minister.

Aj analytici potvrdzujú, že lôžka sa plnia hlavne v regiónoch, kde sa ľudia nechcú dať zaočkovať. Najhoršie zaočkovaný Košický kraj má vysoké percento a vysoký počet hospitalizovaných pozitívnych, na druhej strane dobre zaočkované kraje Bratislava, Nitra a Trnava sú na tom oveľa lepšie. „Bratislava má trošku horšie čísla príjmov, lebo berie aj nejakých pacientov v ťažkom stave z iných krajov,“ informovali analytici Dáta bez pátosu.

Vyrátali, že ak by bol východ a sever Slovenska zaočkovaný ako juhozápad, tak by sme v nemocniciach každý deň prijímali o 25 pacientov menej, no, žiaľ, realita je iná.

Kritická situácia je aj na strednom Slovensku. V celom Banskobystrickom kraji bolo vo štvrtok už len posledných 5 voľných umelých pľúcnych ventilácií. Sú v banskobystrickej nemocnici. „Všetky nemocnice na okolí - Zvolen, Žiar, Revúca, Rimavská Sobota, Brezno - sú totálne plné,” povedal na tlačovej konferencii Milan Urbáni z vedenia Rooseveltovej nemocnice. „Kým som tu čakal, tak mi dvakrát zavolalo operačné stredisko, či nepomôžem. Bohužiaľ, musel som to odmietnuť, lebo už neviem pomôcť. A nemyslím si, že nám bude niekto vedieť pomôcť,” opísal situáciu.

Čítajte na ďalšej strane: Vyjadrenie Sabaku, Čekana a Čaputovej >>

Lekári dosvedčujú, že denne pozerajú do očí čoraz mladším pacientom, ktorí nevládzu dýchať. Opakujú, že opäť ide hlavne o nezaočkovaných. „Plnia sa nám nemocnice ľuďmi, ktorí v nich dnes nemuseli byť. Nezriedka sa to končí tak, že nám títo ľudia umierajú a my im už nedokážeme pomôcť,“ priblížil Peter Sabaka z bratislavskej univerzitnej nemocnice. 1 300 doktorov napísalo otvorený list celému Slovensku, v ktorom vyzvali tých, čo váhajú, aby sa dali zaočkovať.

Na ľudí apeluje aj prezidentka Zuzana Čaputová. Očkovanie tentoraz nespomenula priamo, vyzýva na dodržiavanie opatrení. „Zomierajú ľudia nielen na covid, ale aj ľudia s inými diagnózami, na ktorých sa nedostane, pretože sú obsadené pľúcne ventilátory a obmedzuje sa biela medicína. Sme v spoločnej zdravotnej kríze, keď nám ide o životy. Prosím, buďme k sebe ohľaduplnejší a rešpektujme sa. Dodržiavajme opatrenia, pretože iba to nás môže spoločne zachrániť," napísala hlava štátu na sociálnej sieti.

Podľa vedca Pavla Čekana nás v najbližších dňoch a týždňoch nečaká nič dobré. „Môže dôjsť ku kolapsu zdravotníctva, môže to byť len v niektorých regiónoch alebo takmer všade. Všetko môže byť horšie, než si dnes dokážeme predstaviť, ale aj lepšie. Veľmi závisí, čo spravíme ako spoločnosť v nasledujúcich dňoch/týždňoch a či to naši zdravotníci vydržia,“ komentoval situáciu Čekan.

Svetlo na konci tunela však už vidia analytici Dáta bez pátosu. Podľa nich sme sa už dostali do bodu, na ktorý sme čakali dlhých 13 týždňov. Denné prírastky nakazených by mali byť na svojom vrchole a ďalej by už stúpať nemali. „Teraz príde stabilita na vysokých číslach – kulminácia. A potom dúfame v pokles," zhodnotili situáciu. Počet pacientov v nemocniciach bude zrejme ešte pár dní rásť, keďže sa to  prejavuje s miernym oneskorením, no skôr či neskôr by mal začať klesať aj počet hospitalizovaných.

Prečítajte si tiež: