Vaneska Adamcová z dedinky Župkov pri Žarnovici žije už 15 mesiacov v neistote. Vo februári minulého roka dostala virózu, po ktorej jej veľkou rýchlosťou začali zlyhávať obe obličky. Dnes musí chodiť do Bratislavy na dialýzu každý pondelok, stredu a piatok.

„Je to veľmi ťažké, ale už som si zvykla. Potrebujem akútne darcu obličky, ktorý má krvnú skupinu nula. Verím, že sa nájde taký človek, ktorý mi pomôže,“ nádeja sa Vaneska.


Problém s obličkami, ktorý trápi aj školáčku, môže prísť ako blesk z jasného neba. Príčinou sú rôzne: od infekcií, angín, užívania liekov až po vrodené poruchy močových ciest.

„Veľmi často ide o zápal obličiek, ktorý je spôsobený poruchou imunity. Vtedy telo vyrába protilátky proti vlastnému orgánu, obličkám. V takýchto prípadoch nezostáva nič iné ako dialýza a čakanie na transplantáciu. Dialýza je dnes veľmi účinná, aj keď funkciu obličiek nenahradí,“ hovorí nefrológ Igor Vozár.


Po uverejnení článku o Vaneske sa nám ozvali niekoľkí čitatelia nášho denníka, ktorí chcú dievčatku pomôcť - nielen finančne, ale aj tým, že mu darujú obličku.
Nie je to však také jednoduché.

„Približne 10 percent všetkých obličkových transplantácií na Slovensku je realizovaných od žijúcich darcov. Sú nimi najmä rodičia, ktorí obličky darujú deťom, alebo deti, ktoré darujú obličky rodičom, prípadne si takto pomôžu súrodenci. Vždy však musí byť darca dospelý,“ vymenúva Ľuboslav Beňa, prezident Slovenskej transplantologickej spoločnosti.


Pribúda aj tzv. emocionálne spriaznených darcov, teda ľudí, ktorí nie sú s príjemcom v genetickom príbuzenstve, majú však k nemu blízky vzťah. „Ide predovšetkým o manželov, životných partnerov, dokázateľných blízkych priateľov,“ vysvetľuje lekár. Takýto postup ešte musí posúdiť etická komisia.


„Neznámy môže fungovať ako tzv. altruistický darca. Podľa skúseností zo zahraničia môže byť iniciátorom tzv. reťazových transplantácií. Na Slovensku sme ešte takého altruistického darcu nemali,“ konštatuje Beňa.


Darca aj príjemca musia pred transplantáciou absolvovať množstvo vyšetrení. Pre žijúceho darcu to znamená celú sériu testov na posúdenie celkovej zdravotnej vhodnosti a tiež vylúčenie obličkového poškodenia.


„Po odbere obličky je sledovaný pravidelne v transplantačnom centre, kde odber vykonali. V zásade sa jeho zdravotný stav po darovaní orgánu nezhorší, naopak, vďaka tomu, že ho pravidelne sledujú, sú korigované aj mierne odchýlky napríklad v tlaku krvi a podobne,“ približuje lekár Beňa.
Pre príjemcu je rizikom okrem operácie aj zmena vo fungovaní imunitného systému, ktorá je navodená potlačením imunity už od prvého dňa.

Transplantácie na Slovensku


Práve dnes je Svetový deň transplantácií. Na Slovensku sa robia od 70. rokov minulého storočia. Transplantujú sa však iba obličky, pečeň a srdce, deťom i dospelým.

Viac ako 4-tisíc zachránených ľudských životov u nás – to je bilancia darcovského a transplantačného programu od roku 1990. Realizuje sa na štyroch špecializovaných pracoviskách: v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici a v Košiciach.

Len v minulom roku na Slovensku uskutočnili 201 orgánových transplantácií, z toho bolo až 146 obličiek. Na čakacej listine je pritom zhruba dvakrát toľko pacientov.

„Nedostatok darcov je globálny celosvetový problém a týka sa, pochopiteľne, aj nás. Indikovaní pacienti sú zaradení na čakaciu listinu toho-ktorého orgánu a v závislosti od dostupnosti orgánov, medicínskeho stavu, urgentnosti, imunologickej a krvnoskupinovej kompatibility sú transplantovaní,“ vysvetlil Ľuboslav Beňa, prezident Slovenskej transplantologickej spoločnosti SLS.

Mohlo by vás zaujímať:

Autor: mz