Pravda o dodávkach vakcín na Slovensko: Príde nám len polovica z toho, čo sľúbili!

Takmer 400-tisíc Slovákov už dostalo prvú dávku vakcíny a vyše 100-tisíc je preočkovaných už aj druhou dávkou. Ako prví boli zaočkovaní zdravotníci a najstarší ľudia a podľa ministra zdravotníctva sa to už prejavuje na číslach hospitalizovaných pacientov. „Vidíme pozitívny efekt očkovania. Máme zaočkovaných desiatky tisíc ľudí nad 75 rokov a vakcínu dostala už aj vyše tretina ľudí v domovoch sociálnych služieb. Preto nám klesá podiel pacientov vo vekovej štruktúre 81 až 90 rokov. Mierne klesla aj veková skupina od 71 do 80 rokov, pričom skupiny, ktoré ešte neboli zaočkované, stúpajú,“ priblížil Marek Krajčí (OĽaNO).

Zaočkovať by sme vedeli aj ďalšie skupiny, no problém je, že nemáme čím. „Dokázali by sme zaočkovať desiatky tisíc ľudí viac. Máme otvorených už 77 vakcinačných centier, žiaľ, narážame na nedostatok vakcín,“ dodal minister. Pre nedostatok vakcín sme dokonca museli na jeden týždeň pozastaviť očkovanie prvou dávkou. Nemocnice majú podávať len druhú dávku ľuďom, ktorí sú už očkovaní prvou.

V súčasnosti sa u nás očkuje tromi registrovanými vakcínami – od spoločností Pfizer, Moderna a AstraZeneca. Podľa dát, ktoré nám poslalo ministerstvo zdravotníctva, sme od nich mali dostať do konca marca spolu 810-tisíc ampuliek, no z vyjadrení ministra Krajčího vyplýva, že ich príde najviac 430-tisíc.

Najväčšie výpadky hlási britsko-švédska spoločnosť AstraZeneca. Tá nám pôvodne sľúbila do konca marca takmer 400-tisíc vakcín, no nakoniec ich pošle len necelých 100-tisíc. Spoločnosť už potvrdila, že v najbližších troch mesiacoch dodá do EÚ menej ako polovicu sľúbených dávok.

Pre meškanie sa AstraZeneca dokonca už dostala do sporu s Európskou komisiou. Spoločnosť tvrdila, že dôvodom výpadku sú nutné úpravy vakcíny s ohľadom na mutácie koronavírusu, no napriek meškaniu dodávok do EÚ firma naďalej dodávala do Británie.

Výpadky avizovala aj Moderna. Zo sľúbených 100-tisíc doručí na Slovensko iba 22-tisíc, ktoré navyše musíme použiť na zaočkovanie tých, ktorí už dostali prvú dávku. „Čo sa týka Pfizeru, tam sú dodávky najvyrovnanejšie. Prichádza nám približne 51 800 vakcín každý týždeň,“ informoval Krajčí.

Vláda tvrdí, že ďalšie vakcíny zháňa, kde sa dá. Krajčí potvrdil, že sa uchádzame o očkovacie látky z Izraela, ktorý je svetovým lídrom v rýchlosti očkovania. Kabinet rokuje o dodatočných vakcínach aj s Európskou komisiou. V tom by nám paradoxne mohla pomôcť zlá epidemická situácia, v ktorej sa nachádzame a fakt, že je u nás veľmi rozšírená nebezpečná britská mutácia. „Tým, že sme v takejto situácii, Európska komisia zvážila, že naozaj potrebujeme čo najrýchlejšie očkovať a v rámci solidarity by sme mohli dostať nejaké vakcíny skôr, ako sú naplánované, čo sa veľmi tešíme,“ vyjadril sa šéf rezortu zdravotníctva.

Vládny kabinet zároveň mení poradovník očkovania. Prioritne chce zaočkovať predavačov v obchodoch s potravinami. Očkovať by sa mali zamestnanci do 55 rokov vakcínou od firmy AstraZeneca.

V hre je stále aj očkovanie ruským Sputnikom V, ktorý nemá registráciu od Európskej liekovej agentúry. Premiér Igor Matovič ešte koncom minulého týždňa vyhlásil, že dohodol pre Slovensko dva milióny dávok tejto vakcíny do júna. Tvrdil, že nákup vetoval koaličný partner Za ľudí.

Očkovanie neregistrovanou vakcínou by však mohol povoliť minister zdravotníctva. Ten v utorok potvrdil, že Sputnikom V by sa na Slovensku mohlo očkovať v rámci testovania tejto vakcíny. Bolo by to dobrovoľné a postup by bol podobný ako v prípade použitia neregistrovaného lieku. „Prijímatelia, ktorí sa rozhodnú, že sa chcú zúčastniť aj na tomto klinickom testovaní, podpíšu informovaný súhlas, že sú si vedomí, že takúto vakcínu prijali,“ objasnil Krajčí.

Potrebné je podľa neho ešte dohodnúť výhodnú zmluvu pre Slovensko na dodávku Sputnika V. Kedy by mohlo padnúť definitívne rozhodnutie o očkovaní touto vakcínou, nekonkretizoval.