Veronika mala 15 rokov, keď zrazu stratila chuť. Nepripisovala tomu zvláštny význam, ale keď sa jej chuť nevrátila ani po dvoch dňoch, zašla na pohotovosť. "Môj prvý atak sa prejavil veľmi zvláštne, stratou chuti. Na pohotovosti mi urobili CT vyšetrenie a odporučili mi hospitalizáciu," rozpráva Veronika, ktorá s diagnózou skleróza multiplex žije už takmer desať rokov. "Nasledoval rad vyšetrení, v nemocnici som strávila dva týždne. To bolo asi také moje najťažšie životné obdobie, kedy som sa z úplného zdravia prehupla do choroby. Bolo to náročné na psychiku."
Strednú školu úspešne absolvovala, aj keď s prestávkami. Ataky zvyčajne spúšťa stres a škola je stres. "Vysokú školu som skúsila dvakrát, dvakrát som skončila so silným atakom. Až takým, že som takmer prestala chodiť, skončila som v nemocnici. Vtedy som si povedala, že mi to za to nestojí, aby som skončila na vozíku, a tak som od svojho sna o vysokej škole upustila," rozpráva.
A aj keď je na invalidnom dôchodku, pracuje, snaží sa žiť ako zdravý človek. "Mám šťastie. Mám úžasného priateľa, ktorý pri mne stojí, úžasnú rodinu. Športujem, aj keď mohla by som aj viac, snažím sa aj zdravo stravovať, aj keď teda som mladý človek, tak so stravou občas uletím. Ale alkoholu sa vyhýbam. Vďaka liečbe som na tom dobre, kto o mojom ochorení nevie, tak ho na mne nevidí. Naučila som sa s esemkou žiť," dodáva Veronika.
