Poisťovňa bije NA POPLACH: Systém je pred kolapsom, splatenie TÝCHTO operácií trvá ROKY!

Jeden kardiochirurgický zákrok totiž stojí viac ako 28-tisíc eur, no štát za svojich poistencov platí poistné len 35 eur mesačne. Transplantáciu srdca, ktorej cena je v priemere 148-tisíc eur, by štát pri svojich nízkych odvodoch splácal 351 rokov. A cena špeciálnej liečby v zahraničí sa dokáže vyšplhať aj na 280-tisíc eur. Na tú by sa štát svojimi odvodmi skladal až 666 rokov. Pritom práve ľudia, za ktorých platí poistné štát, teda seniori a deti, potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti.

Navyše každé nepremyslené výdavky štátu oberajú pacientov o potrebnú zdravotnú starostlivosť. Napríklad za 16 miliónov eur, ktoré dal štát na vakcíny Sputnik V, mohlo mať 2 600 pacientov nový kolenný kĺb alebo 13 600 pacientov mohlo ísť do kúpeľov bez doplatku.

Pravdou však je, že ani väčšina pracujúcich ľudí by si ani svojimi celoživotnými odvodmi nedokázala našetriť na zložitejšiu zdravotnú starostlivosť. Priemerný mesačný odvod na zdravotné poistenie je u živnostníka 77 eur. V prípade, že by dostal rakovinu hrubého čreva a museli by mu nádor vyoperovať, stálo by to 16 700 eur. Teda takmer osemnásť rokov jeho zdravotných odvodov.

Po pripočítaní pobytu na oddelení intenzívnej medicíny (OAIM), ktorý stojí v priemere 15 400 eur, by to bolo pre SZČO ďalších 16 rokov platenia odvodov. A to všetko za predpokladu, že by predtým nebol inak chorý a nikdy by nenavštívil lekára. Lebo už len obyčajná preventívna prehliadka stojí zhruba 33 eur. 

O niečo lepšie sú na tom zamestnanci, za ktorých priemerný mesačný odvod na zdravotné poistenie je 178 eur. Potrebnú sumu na túto operáciu by pokryli za 8 rokov a na pobyt na OAIM za 7 rokov.
Preto, aby sa k zdravotnej starostlivosti mohol dostať každý občan Slovenska, je nevyhnutná solidarita. Teda zdravá väčšina svojimi odvodmi pomáha liečiť chorú menšinu.

„Princíp solidárnosti je kľúčovým pilierom, na ktorom stojí naše zdravotníctvo,“ vysvetľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
„Ani to inak nemôže byť, veď najviac zdravotnej starostlivosti, a teda aj nákladov na liečbu, zvykneme spotrebovať počas prvých a posledných rokov života. Teda v období, keď ešte nie sme alebo už zvyčajne nie sme ekonomicky aktívni. Každý pilier však má svoju nosnosť a nesmie byť preťažovaný. Je veľmi dôležité, aby štát priebežne zvyšoval platbu za poistencov štátu, ktorí tvoria takmer 60 percent z celej populácie. Inak systém skolabuje. Vláda túto hrozbu ignoruje, napriek tomu, že náklady na liečbu z roka na rok stúpajú, platbu za poistenca štátu primerane nezvyšuje,“ upozorňuje.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce zvýšiť mzdy sestier na rýchlu stabilizáciu personálu. Avizuje aj systémové opatrenia, ako sú študentské dotácie, príspevky ku mzde absolventov, návrat do rodiska, adaptačná jazyková príprava či vstupná náborová jednorazová dotácia. TASR o tom informoval komunikačný odbor MZ.

Problém nedostatku sestier na Slovensku sa podľa ministerstva postupne prehlbuje. Zatiaľ čo v roku 2004 bol slovenský priemer 6,7 sestier na 1000 obyvateľov, v roku 2008 to bolo 6,28, v roku 2016 5,74 a v roku 2022 5,4 sestier na 1000 obyvateľov. "Priemer EÚ je však 8,1 sestier na 1000 obyvateľov. Ak by sme chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín EÚ, musíme povedať, že nám v systéme chýba zhruba 15.000 sestier," konštatuje rezort. Dôvody chýbajúcich sestier vidí napríklad v ich vekovej štruktúre, migrácii do zahraničia i nedostatočnom záujme mladých o toto povolanie.

"Aj z toho dôvodu si bude motivácia sestier v najbližšom období vyžadovať našu mimoriadnu pozornosť, pretože udržanie sestier v zdravotníckom systéme sa odzrkadlí v poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme naštartovali prípravu zmien v oblasti legislatívy, personálneho normatívu, finančného ohodnotenia, zlepšenia pracovných podmienok sestier a s nimi súvisiaceho zatraktívnenia povolania," uviedol minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Rezort podotkol, že téma stabilizácie personálu bola v rámci minulých vlád dlhodobo zanedbávaná, preto ministerstvo doteraz nemalo vypracovaný strategicky dokument zameraný na oblasť zdravotníckeho personálu, ktorý by z dlhodobého hľadiska definoval ciele a spôsob ich dosiahnutia a komplexne riešil problematiku zdravotníckych pracovníkov. Aj preto začalo ministerstvo pracovať na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve.

"Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne desať rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistených skutočností v súvislostí s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve. Na jeho tvorbe sa budú podieľať nielen zástupcovia rezortu, odborné spoločnosti a hlavní odborníci, ale aj odborníci zo samosprávnych krajov," povedal Lengvarský. Rezort sa chce pri vzniku strategického dokumentu zamerať na reálne potreby praxe, preto sa plánuje vo veci stretávať so zdravotníkmi priamo v nemocniciach či v teréne.

Medzi krátkodobé ciele ministerstvo zaraďuje navýšenie miezd sestier, ale aj systémové opatrenia ako študentské dotácie, príspevky ku mzde absolventov, návrat do rodiska, adaptačnú jazykovú prípravu, mentorský príspevok, vstupnú náborovú jednorazovú dotáciu, podporu celoživotného vzdelávania a pod. V rámci strednodobých cieľov hovorí o zmene imidžu povolania sestra, o zmene financovania zdravotníctva, či o zmene pracovných podmienok. Za dlhodobý cieľ si ministerstvo stanovilo bližšie určenie a prerozdelenie kompetencií, ustálenie personálnych normatívov a skvalitnenie procesov vzdelávania.

"K naplneniu týchto cieľov nám pomôžu nielen strategické dokumenty, zmena financovania, ale i Plán obnovy a odolnosti SR a reformy s ním súvisiace, no rovnako tiež optimalizácia siete nemocníc, záchrannej zdravotnej služby, domácej dlhodobej starostlivosti, ale i ambulantnej sféry," doplnilo ministerstvo.