Platy rástli skoro najrýchlejšie za 15 rokov. Ako zarábajú Slováci? Tu je tabuľka. Máte toľko?

Priemerné hrubé zárobky medziročne vzrástli vo všetkých 19 odvetviach hospodárstva, reálny rast miezd však dosiahlo šesť. Obchod a priemysel, ktoré zamestnávajú najviac ľudí zaznamenali o niečo vyššie prepady reálnych miezd ako bol celoslovenský priemer.

Priemerná mesačná mzda v 2. štvrťroku dosiahla 1 419 eur pri medziročnom raste o 9,9 %. V hrubom dostávali zamestnanci v priemere o 128 eur viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. "Tempo zvyšovania bolo druhé najrýchlejšie za posledných pätnásť rokov, napriek tomu mzdy stále ešte nedokázali odolať vysokej inflácii. Pokles reálnej mzdy však už druhý kvartál výrazne spomalil, aktuálne sa medziročne znížil o 2 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2023 vzrástla o 2,5 %," uviedol Ivan Chrappa, riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR.

Medziročný rast priemernej mzdy v druhom štvrťroku tohto roka zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva. V takmer tretine z nich bol už rast dostatočný na kompenzovanie inflácie a zamestnancom sa tak zvýšila aj reálna mzda. Relatívne najrýchlejšie vzrástli mzdy pracujúcim v oblasti nehnuteľností (o 15,4 %), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 13,8 %) a vo verejnej správe (o 13,6 %). Celkovo vyššie rasty o viac ako 10 % v porovnaní s 2. štvrťrokom 2022 dosiahlo 11 odvetví.

Najvýraznejší prepad reálnej mzdy v intervale od 3,6 % do 4,8 %, pocítili zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, v odvetví informácie a komunikácia a predovšetkým v umení, zábave a rekreácii.

"Priemysel ako najväčší zamestnávateľ vykázal počas 2. štvrťroka 2023 medziročný rast miezd na úrovni 9,8 % (na 1 518 eur), reálne však mzdy klesli o 2,1 %. V obchode, v ktorom pracuje druhý najväčší počet osôb v SR, nominálne mzdy vzrástli o 9,1 % (na 1 356 eur). Reálny pokles platov pracovníkov v obchode dosiahol 2,8 %, čo bolo viac ako v priemere za celé hospodárstvo," dodal Chrappa.

Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu, na úrovni 2,4 tisíca eur a viac, mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, dodávka elektriny, plynu a pary a informácie a komunikácia. V jedenástich z 19 odvetví ekonomiky bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo. Najnižšiu priemernú mzdu, ktorá nedosiahla ani tisíc eur, mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách. Tretiu najnižšiu mzdu mali pracujúci v stavebníctve, ktorí sa ale prvýkrát dostali tesne nad hranicu tisíc eur.

Mzdy, platy, ale aj ďalšie typy príjmov by sa mali cielene zvyšovať tak, aby sa približovali k hodnote dôstojného materiálneho minima. To však nebude možné, ak sa nezmení nastavenie ekonomického modelu, ako aj priority a východiská hospodárskeho rastu. Vyhlásila to prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová s tým, že pojem pracujúci chudobný by mal z nášho slovníka zmiznúť.

"Dekády podporovaný model postavený na nízkych mzdách, teda aj tej minimálnej, nízkej produktivite práce, montážnej ekonomike s nízkou pridanou hodnotou a priamych zahraničných investíciách je už vyčerpaný. V súčasnosti už našu ekonomiku vrátane miezd ťahá ku dnu a k neudržateľnosti," doplnilo KOZ.

Vo verejnej diskusii rezonuje téma možnosti zavedenia regionálnej, prípadne aj odvetvovej minimálnej mzdy. Konfederácia upozornila, že táto mzda prehĺbi regionálne rozdiely a ešte viac skomplikuje situáciu na trhu práce v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily, keďže by išlo o umelé zavádzanie bez kolektívneho vyjednávania.

"Už asi len technickou otázkou zostáva, aké regióny by takýto typ minimálnej mzdy kopíroval. Okresy a kraje sú stanovené administratívnym spôsobom a nie na základe ekonomických ukazovateľov. Na odstraňovanie regionálnych rozdielov a podporu ekonomického a sociálneho rastu regiónov existujú iné nástroje, nie však regionálna minimálna mzda," dodala Uhlerová.