Pichajú nám do tela CHÉMIU? Zloženie vakcín od Pfizeru či AstraZenecy vás PREKVAPÍ!

Aj bežná sladkosť podľa rezortu zdravotníctva obsahuje viac chémie ako vakcína proti covidu. Účinné látky v mRNA vakcínach sa rátajú na desiatky mikrogramov. Napríklad vakcína Comirnaty od spoločnosti Pfizer/BioNTech obsahuje len 30 mikrogramov účinnej látky, teda 0,00003 gramu. V prípade Moderny je to 100 mikrogramov. „Na porovnanie, jedna tableta ibuprofénu obsahuje 400 miligramov účinnej látky, teda 0,4 gramu," vysvetlil rezort na svojej oficiálnej facebookovej stránke.

Väčšinu obsahu vakcín proti covidu tvorí sterilná voda. „Okrem nej sa vo vakcíne nachádzajú tuky (napr. cholesterol), cukor a tlmivý roztok, ktorého súčasťou sú bežné soli, slabé kyseliny alebo stabilizátor kyslosti,” dodáva rezort. Každá zložka má svoje opodstatnenie. Zložka mRNA aktivuje náš imunitný systém a vytvára imunitu proti COVID-19. V tele sa po pár dňoch rozpadne. Tlmivý roztok udržuje vakcínu stabilnú, cukor ju chráni pred poškodením, ku ktorému by inak došlo pri skladovaní v extrémnych mrazoch.

Trochu iné to je pri vektorových vakcínach, akou je Vaxzevria od firmy AstraZeneca alebo Sputnik V ruského výrobcu, no ani tu nemožno hovoriť o chémii. Hlavnými zložkami sú L-histidín, čo je prírodná aminokyselina, hexahydrát chloridu horečnatého, ktorý sa získava z morskej vody, polysorbát 80 (E 433), ktorý sa používa v potravinárstve, etanol, sacharóza, chlorid sodný či voda. Kým britsko-švédska vakcína obsahuje šimpanzí adenovírus, ruská ľudský adenovírus.

Ministerstvo preto radí, že ak vám niekto povie, že si do seba nechce dať „pichať chémiu“, opýtajte sa ho, či vie, z čoho sa táto vakcína skutočne skladá a z čoho sa skladal jeho posledný nákup v potravinách.

Odporcom očkovania rezort adresoval aj jeden štipľavý odkaz. „Vakcína neobsahuje mikročipy, 5G pripojenie tak, žiaľ, nevieme garantovať.”

Ochota dať sa zaočkovať je v porovnaní s marcom takmer na rovnakej úrovni. Už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je 48,7 percenta respondentov. Vyplýva to z najnovších výsledkov kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý realizovali v máji 2021, už je 25,4 percenta respondentov zaočkovaných a ďalších 23,3 percenta sa plánuje dať zaočkovať. Počet respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, stúpol z marcových 28,8 percenta na súčasných 30,9 percenta, čo je na úrovni štatistickej chyby. Nerozhodnutých je 20,4 percenta respondentov.

Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať a častejšie zaočkovaní sú respondenti z Bratislavského kraja a ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Ochotu ovplyvňujú aj iné faktory. Odborníci odhadli, čo je za nižším záujmom dostať vakcínu. „Zdá sa, že proti ďalšiemu rastu ochoty dať sa zaočkovať je predovšetkým zlepšujúca sa epidemická situácia a s tým súvisiaci výrazný pokles obáv z ochorenia,“ komentoval Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. 

Viac ako tri štvrtiny zaočkovaných respondentov si myslia, že by mali pre nich existovať miernejšie opatrenia v porovnaní s tými, ktorí sa očkovať nedajú. Spomedzi už zaočkovaných súhlasí s platnosťou miernejších opatrení až 78,7 percenta a z tých, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, až 70 percent. „Dá sa pritom predpokladať, že takáto selektívna platnosť miernejších epidemických opatrení by tiež mohla prispieť k vyššej ochote dať sa zaočkovať,“ myslí si Klobucký.

WHO mení označovanie mutácii koronavírusu: Názov krajiny je minulosťou, ako sa budú volať?

SCHVÁLENÉ! Európska komisia povolila použitie vakcíny Pfizer pre ĎALŠIU vekovú kategóriu!

Karanténne opatrenia pre vstup na Slovensko sa oddnes menia: TÍTO ľudia budú mať výnimku!